závese populisti a obchodníci rôzneho razenia. Ten, kto má teraz hlavu v tomto úli, je minister kultúry RUDOLF CHMEL.

Váš stranícky kolega z ANO Jirko Malchárek v Site kritizoval váš prístup k riešeniu novostavby SND. Nepáči sa mu, že sa má predať administratívna budova SND, ako aj DPOH.

Pokiaľ by bol štát ochotný dotovať kultúru výraznejšie, mohli by sa nájsť veľkorysejšie riešenia. Už dnes sa však z umeleckej obce ozýva kritika dotačnej politiky štátu, že sa financovanie SND uskutočňuje na úkor iných umeleckých aktivít. Predaj administratívnej budovy SND súvisí s tým, že v novostavbe bude aj sídlo pre manažment SND. Predaj tejto budovy je teda absolútne logický. Nemal by logiku iba vtedy, keby SND nesídlilo v novostavbe. Pokiaľ ide o predaj Divadla P. O. Hviezdoslava, je to otvorená otázka.

V akom kontexte vlastne vnímate Malchárkovu kritiku?

Vecne nerozumiem, o čo mu ide. Politicky by som to chápal, keby sa nasilu hľadal dôvod na moje odvolanie, predtým než abdikujem.

A chcete abdikovať?

O tejto otázke uvažujem od konca minulého roku. V januári som sa s predsedom ANO dohodol, že ju otvorím pred májovým kongresom ANO. Predpokladal som, že kauza novostavby SND bude vyriešená spôsobom, s ktorým budem vnútorne stotožnený. Stále verím, že sa tak stane.

A ak vláda rozhodne v rozpore s vašimi predstavami?

To môj odchod len urýchli. Kedysi som si nemyslel, že novostavba SND bude pre mňa znamenať hraničnú situáciu, ale okolnosti sa zmenili a musím sa s nimi vyrovnať, ak si chcem zachovať tvár.

Aká je vlastne vaša pozícia?

Najprv treba povedať jedno: keďže som nesúhlasil s jej predajom, vláda ma poverila predložiť návrh na dofinancovanie jej dokončenia. Ako sa však ukázalo, tento problém súvisí aj s fungovaním SND v budúcnosti. Vláda zároveň rozhodla, že zo štátneho rozpočtu sa dokončenie novostavby už financovať nebude. To je závažný limit a rád by som videl toho génia, ktorý by vymyslel nejaký bezbolestný a ľahký spôsob, odkiaľ vziať na dostavbu miliardu korún, nič nepredať a zároveň motivovať súkromného investora. "Od začiatku som kládol dôraz na štyri veci: dokončiť stavbu bez nároku na štátny rozpočet, udržať jej vlastníctvo v rukách štátu, garantovať, že priestory budú využité na potreby SND a dotácie štátu naň sa budú zvyšovať už len v závislosti od vývoja inflácie. Táto posledná podmienka je však splniteľná len vtedy, ak sa voľné kapacity novostavby, prípadne ďalšie nehnuteľnosti SND budú využívať aj na komerčné účely. Z výnosov z nich bude čiastočne krytá prevádzka novostavby a nároky na štátny rozpočet tak nebudú prehnané. Na ‚odpichnutie' sa ukázalo ako najvhodnejšie predať starú administratívnu budovu riaditeľstva SND a z takto získaných peňazí pokračovať v dostavbe novej budovy.

To nebude stačiť.

Na celkové dokončenie nie, ale na práce do konca tohto roka to stačiť bude. Odhadujeme, že administratívna budova sa dá predať zhruba za 300 miliónov korún.

Predaj tejto budovy však bude nejaký čas trvať.

Iste, do času ukončenia celého procesu by mal poskytnúť výpomoc štátny rozpočet. Nevidím v tom nič nezvyčajné a minister financií by s tým nemusel mať problém.

Aj keď budovu predáte za 300 miliónov, bude vám chýbať 600 až 700 miliónov.

Ak bude vláda trvať na tom, že sa dofinancovanie novostavby SND nebude riešiť cez štátny rozpočet, potom zostanú len dve možnosti: predávať ďalšie nehnuteľnosti, priľahlé pozemky okolo novostavby, alebo získať partnera.

Čo by z toho onen partner mal mať, ak investuje do dokončenia projektu povedzme 700 miliónov?

Bude participovať na komerčnom využití budovy vrátane priľahlých pozemkov.

Čiže nezíska vlastnícky podiel na novom komplexe SND?

V mojom návrhu nie.

Čo ak takého investora nenájdete?

Ak bude vláda stále neoblomná, tak ho bude treba hľadať dovtedy, kým sa nenájde.

Akému riešeniu dávate prednosť vy?

Po dvadsaťročnom vajataní predchádzajúcich vlád je novostavba SND už aj moja nočná mora. Po preskúmaní rôznych variantov som nadobudol presvedčenie, že pokiaľ nová budova má slúžiť najmä potrebám SND a má zároveň zostať vo vlastníctve štátu, štátny rozpočet by sa mal na dofinancovaní podieľať.

Vláda by teda mala zmeniť svoje rozhodnutie?

Z tohto hľadiska áno. Uvedomme si, že najlukratívnejšia časť novej budovy SND z hľadiska komerčných aktivít nie je budova sama, ale priľahlé pozemky. Ak štát zaplatí celú dostavbu bez peňazí investora, nijako to nezníži podnikateľskú hodnotu týchto pozemkov. Nová budova SND je rozostavaná na takmer 80 percent. Možnosti na také stavebné úpravy, ktoré by zvýšili atraktívnosť budovy na komerčné využitie, sú preto obmedzené. Väčšie zmeny by vyžadovali nové investície, čiastočné znehodnotenie už realizovaných investícií a odklad dokončenia dostavby. Odklad však znamená 50 miliónov ročne na financovanie útlmového režimu, čo je napríklad výška dotácie štátu pre operu v Banskej Bystrici.

Minister financií hovorí, že problém nie je dostavba, ale prevádzka.

Miliardu nedá, ale na preklenutie dostavby by sa prostriedky v jeho rezorte našli. Jeho záujem je na tom, aby účasť štátneho rozpočtu na prevádzkovaní novej budovy SND bola čo najnižšia. Preto treba zabezpečiť, aby sa na dokončovacích prácach finančne aj projekčne spolupodieľal ten podnikateľ, ktorý bude využívať komplex SND na komerčné účely. To by malo logiku, keby sa hlavné komerčné aktivity sústredili na budovu. Ale opakujem, že budova je sekundárna, na komerčné využitie sú kľúčové priľahlé pozemky.

Existujú teda len zlé a horšie riešenia?

Áno. Najmenej zlým riešením v danej spoločenskej klíme je podľa mňa presťahovanie SND do novej budovy a predaj všetkých nehnuteľností okrem historickej budovy SND. Je to transparentné riešenie a relatívne rýchle, aj keď nároky na štátny rozpočet v súvislosti s prevádzkou novej budovy možno budú vyššie, lebo štát obetuje výnosy z komerčného využitia priľahlých pozemkov. Treba to však prepočítať, lebo odpadnú zas náklady na prevádzku DPOH, administratívnej budovy a prenájom Malej scény. V konečnom dôsledku si viem predstaviť, že by SND dokonca existovalo len v novostavbe. Tých 1700 stoličiek, ktoré treba v novej budove obsadiť, je poriadne sústo.

V hre je aj druhý variant.

Je to kompromis, ale po doplnení návrhu ekonomických ministrov sa mi páči stále menej: nielenže sa má predať DPOH a administratívna budova SND, ale je veľmi pravdepodobný vstup súkromného investora do štátom založenej akciovej spoločnosti, ktorá bude mať vo vlastníctve nový komplex SND. V tomto prípade už nikto nemôže do budúcnosti zaručiť, že štát bude mať v tejto spoločnosti trvalo väčšinu. A ja si myslím, že by ju mal mať. Naostatok, vidí sa mi neprimerané, aby akciová spoločnosť, v ktorej ministerstvo kultúry bude zastupovať štát, stavala na priľahlých pozemkoch napríklad hotely. Vlády by sa predsa mali držať čo najďalej od biznisu. Podľa liberálnych zásad dobrému vládnutiu protirečí to, aby vláda podnikala.

Potrebuje SND vlastne novú budovu?

Podľa môjho názoru by sa zaobišlo aj bez nej, ale museli by sme riešiť niektoré akútne problémy rekonštrukcie, technického zázemia baletu a pod. No spoločenská atmosféra takémuto radikálnemu riešeniu nepraje a ja som tento fakt nútený rešpektovať. Keby som bol divadelníkom, určite by ma priťahovali vynikajúce technické možnosti a celkové zázemie, ktoré novostavba ponúka. Lenže ako dočasný ‚majiteľ' tohto danajského daru nemôžem ignorovať obavy, že záujem ľudí o predstavenia SND bude výrazne nižší oproti ponúkaným kapacitám a na financovaní prevádzky sa bude musieť masívne podieľať štát, teda všetci daňoví poplatníci.

Aké sú teda ponúkané kapacity?

Ak si predstavíme komplex novostavba plus historická budova, pre SND to znamená obsadiť denne 2200 miest. Keď k tomu prirátame aj kapacitu DPOH, je to zhruba 2650 sedadiel. Pri celkovom počte sedadiel SND 1200 bola priemerná návštevnosť v roku 2004 na úrovni 63 percent. Ak by sa počet návštevníkov udržiaval minimálne na tejto úrovni, tak pri počte kresiel 2200, by klesla priemerná návštevnosť na 32 percent a pri počte 2650 sedadiel na 29 percent. Minister kultúry musí myslieť na národné, erbové inštitúcie, ale pri najlepšej vôli nemôže preferovať len jedno zo svojich ‚detí'.

Je financovanie SND skutočne realizované na úkor iných umeleckých aktivít?

Každé porovnanie kríva, ale ak dotácia štátu do trojsúborového SND v minulom roku dosiahla 355 miliónov korún a dotácia do rovnako trojsúborového Štátneho divadla v Košiciach 75 miliónov či do bystrickej Štátnej opery 59 miliónov, tak SND je štátom preferované. No treba zas povedať, že ak divadlo v Košiciach navštívilo v minulom roku 66-tisíc divákov a bystrickú operu 30-tisíc, počet návštevníkov SND bol 277-tisíc.

Malchárek vám taktiež vyčíta, že vami navrhované riešenie povedie k priveľkej komercionalizácii SND.

Ide asi o nepochopenie podstaty problému, lebo všetky riešenia predpokladajú isté komerčné využívanie komplexu SND, nie však komercionalizáciu Národného divadla. Kapacity komplexu prekračujú potreby SND pri akomkoľvek variante. Takže, musím byť za komerčné využitie novostavby. Taká je realita. Aj pri komerčných aktivitách by sa mala však uplatniť ak už nie kultúra, tak aspoň kultúrnosť.

Kto by mal zabezpečiť komerčné aktivity? Prečo to nemôže robiť manažment SND, keď sa o to hlási?

Lebo má s tým len malé skúsenosti a jeho úlohou je garantovať vysokú úroveň divadelnej tvorby a efektívny chod divadla. Pokiaľ by sa presadil variant, ktorý sa mi pre jeho priehľadnosť pozdáva najviac, že by sa predali všetky nehnuteľnosti a umelcom by zostala len novostavba, dalo by sa uvažovať aj o takomto riešení. Manažment divadla by však mal počítať s tým, že sa môže dostať pod tlak, ak nedokáže efektívne komerčné využitie novostavby zabezpečiť. Pokiaľ má však pod SND patriť novostavba, priľahlé pozemky, DPOH a historická budova, podnikateľské aktivity by mala mať na starosti profesionálna agentúra vybraná vo verejnej súťaži.

Ako vnímate obavy opozície, že sa SND stane nakoniec bezdomovcom?

Už ma unavuje čeliť nekompetentným obvineniam o zániku SND. Nepamätám sa, že by som sa v poslednom čase niekde stretol so zmysluplnými úvahami na tému, akú funkciu SND v spoločnosti plní a akú by malo plniť v čase, keď napríklad verejnoprávna televízia na viaceré svoje kultúrne funkcie rezignovala. Predmetom hádok je výlučne skutočnosť, či SND bude môcť prevádzkovať nehnuteľnosti. Opakujem, štát je povinný vytvoriť podmienky na činnosť SND a ono má na oplátku povinnosť na vysokej umeleckej úrovni robiť to, k čomu ho zaväzuje zákon - rozvíjať národnú divadelnú kultúru. Keby bolo na všetkých stranách viac vôle vyriešiť tento problém, a nie ho zneužiť na svoju sebaprezentáciu a pre vlastné politické a iné záujmy, mohli sme dnes riešiť iné, možno ešte pálčivejšie problémy kultúry. Fascinuje ma pritom nekompetentnosť politických diskusií, ale aj médií. Najviac ma v spomínanej relácii Sito podráždilo, že páni poslanci Malchárek a Jariabek sa 10 minút bavia o tom, ako nie som stotožnený s vlastným návrhom riešenia, a pritom im ušlo, že moje kritické vyjadrenie sa týkalo návrhu, ktorý vzišiel z porady ekonomických ministrov. Je to tristné.

Podľa opozície ignorujete názory pracovnej skupiny, ktorá vzišla z protestu proti riešeniu schválenému vládou v memorande so spoločnosťou Truthheim.

Od začiatku som túto skupinu definoval ako svoj poradný orgán. Napriek totálnej názorovej rôznorodosti, ktorá sa prezentovala v niekedy ostrých, ale zmysluplných diskusiách, pracovná skupina sa dokázala dohodnúť na štyroch skutočnostiach: národné divadlo bude sídliť v novostavbe, bude mať všetky tri sály k dispozícii, zostane mu historická budova a novostavba bude vo vlastníctve štátu. Toto som považoval za podstatný záver a všetko ostatné bolo druhoradé. V materiáli, ku ktorému sa vyjadrila porada ekonomických ministrov, sú závery pracovnej skupiny v zásade obsiahnuté. Je preto nonsens hovoriť o tom, že moje návrhy sú horšie ako memorandum s Truthheimom. To je zlomyseľnosť.

Takže garantujete, že sa štát postará o primerané podmienky pre činnosť SND?

Aj keď možno s odretými ušami, štát to podľa mňa garantuje aj teraz. Ak by to nerobil, tak nemal ani vzniknúť. Takže nestrašme sa navzájom, aj keď v politike to nie je nezvyčajné. Na parlamentnej schôdzi, venovanej SND, to napríklad pri Mečiarovom vystúpení vyzeralo tak, že ja som ten gauner, ktorý ide zničiť SND, a on ten moralista a vlastenec, ktorý ho celým svojím životom zachraňuje. Teraz by som navyše mal byť aj bojovníkom za komercionalizáciu a bezdomovstvo SND. Pekný záver kariéry nezávislého intelektuála, nie?