BRATISLAVA - Hoci nezamestnanosť na Slovensku pozvoľna klesá, nezamestnaným to náladu nijako nezlepšuje. Takmer polovica zo 400-tisíc evidovaných nezamestnaných je bez práce dlhodobo, teda najmenej jeden rok. Mnohí z nich sa niekoľkonásobne pokúšali uspieť na pohovoroch a konkurzoch a s každým neúspechom majú pocit, že ich šance klesajú.

Podľa Valéra Chladného, konzultanta personálnej spoločnosti Lugera & Maklér, pôsobí nezdar pri hľadaní na uchádzačov stiesňujúco. "Čím viac neúspešných pohovorov, tým vyššia je frustrácia. Môže mať za následok výkyvy psychického stavu - zvýšenú nervozitu, apatiu, depresiu až asociálne správanie. S dĺžkou času nezamestnanosti rastie nepokoj a zúfalstvo. "Dlhodobo nezamestnaný kandidát sa snaží využívať všetky možnosti na trhu práce. Podráždene reaguje na zamietnutia a snaží sa presadiť nasilu. Najrizikovejšou skupinou sú v tomto smere práve kandidáti v preddôchodkovom veku," hovorí Chladný.

Neúspech na konkurzoch potom môže byť skôr výsledkom neistoty a straty sebadôvery, ktorá prekryje kvality kandidáta. Konzultantka personálnej spoločnosti Hudson Alexandra

Guttmannová považuje za ďalší problém neúspechu aj opak - precenenie schopností uchádzača. "Neraz sa na pohovoroch stáva, že najmä vysokoškoláci sú veľmi nároční. Ak niekto vyštudoval vysokú školu, neznamená to, že ho budú automaticky chcieť pre všetky pracovné pozície," hovorí ďalej. Podľa Guttmannovej patria medzi ďalšie nedostatky uchádzačov o prácu malá ochota cestovať za zamestnaním a nízka flexibilita. "Tento problém je špecifický najmä pre starších klientov. Sú pohodlní. Radšej stvrdnú na jednej pozícii, ako by mali cestovať za prácou. Podniky následne nie sú ochotné ich zamestnať."

Pocit neúspechu môže podstatne znížiť aj ďalšie vyhliadky na získanie dobrej pozície. "Ľudia potom reagujú aj na miesta, ktoré nemajú nič spoločné s ich predchádzajúcou prácou alebo štúdiom. Tým sa len znásobujú počty zamietavých odpovedí. Uchádzači sa pri prezentácii nevedia uvoľniť. Vidieť na nich, aké je to pre nich nesmierne dôležité. Často sa stáva, že sa odprezentujú negatívne," hovorí Jana Dekýšová, konzultantka Lugera & Maklér.

Mnohí predstavitelia personálnych spoločností, ktoré sa zameriavajú na vyhľadávanie kandidátov a sprostredkovanie práce, sa zhodujú, že v porovnaní so zahraničím je pracovná sila na Slovensku kvalitnejšia. Horšie je to so schopnosťou svoje kvality predať. "Naši kandidáti majú zväčša komplexnejšie skúsenosti ako iní špecialisti v zahraničí. Veľmi často sa stáva, že sú zahraničné spoločnosti prekvapené, akých výborných ľudí im vieme ponúknuť." Schopnosť predať sa je podľa Chladného kľúčová. "V praxi znamená vyzdvihnutie svojich výhod, silných stránok. Prípadne treba spomenúť potenciál na zlepšenie stránok slabých. Znalosť cudzieho jazyka patrí často k základným požiadavkám, preto ju netreba pri pohovore opomenúť." IGOR PLÁVKA