V týchto dňoch sa na Slovensku opäť hovorí o Tisovi. Môže za to rovnomenná hra, ktorá bude mať vo štvrtok 14. apríla premiéru v bratislavskom divadle Aréna. Hlavnú postavu v očakávanej monodráme stvárni Marián Labuda.

"Jozef Tiso je postava, ktorá sa v divadle mala ocitnúť už dávno," tvrdí režisér a scenárista Rastislav Ballek. "Možno ani nie pre postavu samotnú, ale preto, čo má divadlo v spoločnosti znamenať. Je zarážajúce, že slovenská kultúra sa až doteraz vyhýbala napríklad aj problematike holokaustu."

Dramaturgickým zámerom nebolo hodnotenie Tisa ako prezidenta "farskej" republiky. Scenár je z deväťdesiatich percent tvorený autentickými Tisovými výrokmi. Dramatickým textom sa tak stali jeho skutočné slová a myšlienky. Tvorcovia pracovali s bežne nedostupnými archívnymi dokumentmi.

"Pritom sme zároveň hľadali dramatickú situáciu, od ktorej by sme sa odpichli. A čo už je dramatickejšie, ako Tiso čakajúci vo väzení na popravu," myslí si Ballek.

Na javisku budú diváci postupne vidieť obyčajného kaplána, učiteľa teológie, biskupského tajomníka, predsedu Slovenskej ľudovej strany a napokon prezidenta republiky, ktorá sa možno nikdy nezbaví prívlastku fašistická.

Nad čím premýšľa ten, kto zo Slovenska vypravil prvý židovský transport, kňaz, ktorého presvedčenie nenalomila ani vatikánska diplomacia, ani sám pápež a ktorého napokon 18. apríla 1947 v Bratislave popravili? Napríklad aj nad tým, že strana je národ a národ je strana. Čo národu škodí, to strana zakazuje a pranieruje, "národu nedám zahynúť pre židovské spoločenstvo."

Úloha Tisa bola podľa dramaturga Martina Kubrana predstaviteľovi doslova šitá na mieru. Pri jej stvárnení nešlo režisérovi o vonkajšiu podobu s Tisom, ani o politický význam jeho slov, ale o osobnú psychológiu kontroverzného človeka. Stvárniť ho v žiadnom prípade nebude ľahké. Vzhľadom na to, že herecký monológ je vedený veľmi špecifickým, historicky autentickým jazykom, navyše kvetnatým a rétorickým, kladie veľké nároky na schopnosť predať ho.

Herec Marián Labuda sa odmieta pre médiá vyjadrovať ku svojej novej postave. "Je to aj preto, aby šiel do premiéry s čistou hlavou," vyhlásil riaditeľ Arény Juraj Kukura. V divadle sa Tisa, podľa Balleka "kostlivca v skrini", neboja. Spočíva vraj na ňom tajomstvo, ktoré vyvoláva zvedavosť a s týmto tajomstvom pracovali ako s divadelným prvkom. Neboja sa ani toho, že predstavenie začnú navštevovať neofašisti a podľa svojich najlepších spôsobov divadlo zdemolujú.

"Nie som žiadny hrdina," hovorí Kukura, "ale nebezpečenstvo je vždy a všade. Bolo treba urobiť prvý krok k diskusii o tomto období našej histórie."