V Moskve bolo možné vidieť priamy prenos z pohrebu pápeža Jána Pavla II. na jedinom mieste - v katolíckom kostole v Malej Gruzínskej ulici na špeciálne zostavenej veľkej obrazovke vedľa oltára. Ruská pravoslávna cirkev nevydržala ani do pohrebu pápeža a už deň pred ním vyslovila nádej, že nová hlava katolíckej cirkvi bude menej agresívna voči pravoslávnym než Ján Pavol II.
Všetky ruské televízne kanály odmietli vysielať ceremóniu z Vatikánu v priamom prenose. Preto hlava katolíkov v Rusku Tadeuš Kondrusjevič rozhodol o družicovom prenose v hlavnej moskovskej katolíckej katedrále. Včera tu katolícki veriaci, ale i pravoslávni a moslimovia, zaplnili všetkých dvetisíc miest.
Jediný, kto pohreb vysielal, bola rozhlasová stanica Echo Moskvy, tradične opozičná voči Kremľu. Podľa prieskumu verejnej mienky tejto stanice chcela väčšina občanov Ruska sledovať rozlúčku s pápežom v televízii.
Ruský prezident Vladimir Putin do Vatikánu nešiel a väčšina poslancov štátnej Dumy to schvaľuje. Za demokratickú opozíciu zhodnotila postoj Kremľa k smrti Jána Pavla II. členka vedenia Demokratického zväzu Valeria Novodvorská, ktorá v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sloboda vyhlásila: "K tomu, aby sa človek mohol pokloniť pred rakvou, potrebuje niečo viac, než preukaz špióna uložený na chladnom srdci. Minimálne potrebuje vieru v Boha."
Rusko spolu s niekoľkými ďalšími štátmi vrátane Mongolska a Číny zostalo pre pápeža Jána Pavla II. zakázanou krajinou. Ten sa o zblíženie cirkví, ktoré sa oddelili v roku 1054, snažil viac než ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Navštívil sedem bývalých sovietskych republík, odpor pravoslávnej cirkvi a najmä patriarchu Alexija II. však prekonať nedokázal.
Pravoslávna cirkev neskrýva, že sa cíti pôsobením katolíckych duchovných na "svojom výsostnom území" ohrozená. Za toto územie nie je považovaná len Ruská federácia, ale i Ukrajina, kde pravoslávni nemôžu katolíkom zabudnúť, že sa v 90. rokoch vrátili do kostolov na západe krajiny, ktoré boli od čias Stalina obsadené pravoslávnym duchovenstvom. Po nedávnych udalostiach v Gruzínsku a na Ukrajine, kde došlo k revolučnej zmene režimov, začal ruský patriarchát podobne ako politici, hovoriť dokonca o "západnom, katolíckom sprisahaní".
Možno na sklonku života Ján Pavol II. pochopil, že sa do Ruska už nepozrie. 28. augusta 2004 urobil gesto, ktoré však nebolo v Moskve úplne pochopené. Poslal svojim pravoslávnym rivalom ikonu Matky Božej z 18. storočia, ktorá roky visela v jeho izbe a ktorú Rusi pokladajú za jeden zo svätých skvostov a symbolov svojej viery. Pozvania od Alexija II. sa však nikdy nedočkal.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
