FOTO SME
Vynálezca magického realizmu
Keď sa niekto narodí francúzskemu architektovi a ruskej učiteľke jazykov na Kube, ale takmer pol života prežije v Paríži, musí mať cit pre miešanie kultúr, pre rôzne odtienky reality. Týmto mužom bol Alejo Carpentier, ktorý sa stal najväčším kubánskym prozaikom dvadsiateho storočia.
A hoci bol v službách Castrovej vlády ako jej kultúrny radca, svoju spisovateľskú slobodu si uchoval vďaka vzdialenosti, ktorá ho delila od starostlivosti revolučnej spoločnosti. Niet pochýb, že keby bol nútený poznávať každodennú realitu "ostrova slobody", bol by skončil ako disident.
Carpentier sa narodil roku 1904, ale ako spisovateľ sa našiel až ako 45-ročný, keď vydal svoju druhú, v skutočnosti však prvú knihu, ku ktorej sa hlásil aj po rokoch - Kráľovstvo z tohto sveta. V jej úvode definuje nový umelecký názor pomenovaný "zázračné reálno", z ktorého sa neskôr vykryštalizoval fenomén zvaný magický realizmus.
Carpentier sa v tejto krátkej eseji posmieva napríklad surrealizmu, že sa zmohol iba na bizarné stretnutie dáždnika a šijacieho stroja na pitevnom stole. Skutočné zázračno objavuje v mytológii prírodných národov, ktoré k nemu najmocnejšie prehovorilo pri návšteve Haiti.
A hoci vychádzal z historických faktov, dokázal z nich utkať farebnú prikrývku magického rozprávania, v ktorom sa ľudia menia na zvieratá a vôbec nám to nepripadá vykonštruované a neuveriteľné. Na postave bývalého otroka Ti Noela ukazuje dejinný beh sveta ako nepretržité striedanie násilia a vzbúr, zabíjania a plodenia. Rytmus tejto prózy raz určujú "civilizované" pušky a delá, potom zas barbarské bubny vzývajúce domácich bohov.
Vďaka "vhodnému" pôvodu autora vyšli v českých a slovenských prekladoch takmer všetky Carpentierove diela. Stratené kroky urobili z neho naozaj európskeho autora, pretože ak mu archaická klíma Latinskej Ameriky dodávala mýtotvornú hlinu, kultivovanosť starej Európy mu pomáhala dávať jej tvar.
"Francúzsky román" Výbuch v katedrále opäť čerpá z revolúcie, tentoraz francúzskej na Antilách. Román preložený do slovenčiny pod názvom Diktátor v Paríži odštartoval zas celú sériu latinskoamerických románov o postave diktátora, z ktorej poznáme najmä Patriarchovu jeseň od Gabriela Garcíu Marqueza. Po knižkách poviedok a niekoľkých novelách napísal Carpentier veľkú barokovú fresku Svätenie jari, v ktorej si hudobnou formou spomenul na svoje začiatky baletného libretistu a hudobného analytika. Táto "symfónia v próze" vyšla dva roky pred jeho smrťou, roku 1978. Keď roku 1980 Alejo Carpentier zomrel, bolo jasné, že v ňom stráca latinská magickosť jedného zo svojich najbrilantnejších rozprávačov. Graham Greene žiadal pre Carpentiera Nobelovu cenu už dávno a Raymond Queneau, ktorý predsa len predstavoval iný typ autora, sa vyznal: "Carpentierove romány sú jednými z najkrajších, čo k nám prišli za posledné roky z Latinskej Ameriky."
A hoci sa od jeho čias pojem magický realizmus značne zdevalvoval a dnes už opadol snobský záujem oň, zásluhy Aleja Carpentiera sú neoddiskutovateľné. Bol jedným z tých, čo vrátili próze schopnosť očarúvať nezvyčajnými dejmi, v ktorých je možné všetko.
DANIEL HEVIER
Carpentier bol prvým kubánskym laureátom Ceny Miguela de Cervantesa
Najvyšším literárnym ocenením v krajinách, hovoriacich po španielsky, je Cena Miguela de Cervantesa, ktorú každoročne odovzdáva španielsky kráľ v deň Cervantesových narodenín (23. apríla) v aule univerzity v meste Alcalá de Henarez neďaleko Madridu, kde sa autor Dona Quijota v roku 1547 narodil.
Cenu založili pred tridsiatimi rokmi a už v roku 1977 ju ako prvý Kubánec dostal práve Alejo Carpentier. Ďalšími kubánskymi spisovateľmi, ktorí sa ňou môžu popýšiť, je Dulce María Loynazová a Guillermo Cabrera Infante.
Medzi jej laureátmi sú aj dvaja nositelia Nobelovej ceny za literatúru - Camilo José Cela zo Španielska a Mexičan Octavio Paz. Ale asi najslávnejší z nich, Kolumbijčan Gabriel García Márquez, ktorý Nobelovu cenu dostal v roku 1982, zatiaľ medzi nimi chýba.
Výroky Aleja Carpentiera"Ideálny manžel nefajčí, nepije, nehrá v karty a chodí včas domov - teda vlastne neexistuje."
"Pravá láska nie je milovať tých, ktorí sa nám páčia, ale práve tých, ktorým sa buď nepáčime my, alebo oni nám."
"Chcete niekoho zraniť tak dokonale, aby vám nikdy neodpustil, zavaďte nechtom o jeho sebalásku!"
FOTO SME
