Erika Hníková. FOTO SME - PAVOL MAJER
Zuzana mala úspechy vo volejbale, ale vzdala sa ho pre modeling. Eva si túžila zväčšiť prsia plastickou operáciou, Magda skúšala čaje, diéty aj cédečko na chudnutie. Karolína vyhľadáva sexy oblečenie, v kúpeľni má stovky kozmetických výrobkov. Režisérka ERIKA HNÍKOVÁ ich oslovila, aby zistila, prečo podliehajú kultu krásy a čo všetko sú preň schopné urobiť. O svojom filme Ženy pro měny porozprávala aj SME.
Čo vás hnalo nakrútiť tento film? Zdravý hnev, pobúrenie alebo nespokojnosť?
"Skôr nutnosť upozorniť na tému, o ktorej sa málo hovorí. Mám pocit, že médiá vytvárajú umelú realitu a manipulujú s nami. A tak som sa rozhodla urobiť film o vnútornej slobode a prázdnote žien, ktoré tomuto tlaku podliehajú."
Pracovali ste s mužským štábom. Myslíte si, že to mohlo vašim ženám trochu zväzovať jazyk?
"Naopak, chceli sa pred ním predviesť. So ženským štábom by sa mi takýto film určite nepodarilo nakrútiť. Práve pre ženské časopisy sa totiž ženy vnímajú ako konkurentky, porovnávajú, ktorá je ako oblečená, ktorá môže ľahšie uloviť muža. Pred kamerou by sa mohli vyprovokovať aj k nejakému súboju."
Čo na túto tému vravel váš kameraman?
"Najprv bol rád, že môže vidieť veľa modeliek, byť s Karolínou v kúpeľni. Keď sme začali nakrúcať s Evou, ktorá si nechala upraviť prsia, uvedomil si, že nakrúcame o čomsi závažnom. Začal sa zamýšľať nad tým, aké ženy sa mu páčia a prečo. A či ho médiá takisto nejakým spôsobom ovplyvňujú."
Ktorá zo žien sa vám zdala najúprimnejšia?
"Bola to Eva, ktorá sa nechala nasnímať pri operácii? Alebo Karolína, ktorá ukázala svoju kúpeľňu so stovkami výrobkov? Neviem. Všetky boli otvorené. Vybrala som si ich aj preto, že boli a sú pevne presvedčené o tom, čo robia, a sú ochotné o tom hovoriť."
Oslovili ste extrémne typy - dievčatá z anarchofeministického hnutia a ženy, ktoré kultu krásy denne podliehajú. Vynechali ste široký stred medzi tým, prečo?
"Keď diváčkam ukážem niekoho, kto sa svojím telom až nezdravo zaoberá, možno sa spýtajú: Ako som na tom ja? Prečo to robím? Pre mňa je ideálnou diváčkou čitateľka ženských časopisov, žena, ktorá sa rozhoduje, či pôjde na plastickú operáciu."
Sú anarchofeministky v českej spoločnosti viditeľné?
"Sú. Vydávajú časopis Přímá cesta, organizujú besedy, konferencie, premietania filmov, stretávajú sa v pražskom klube Utopie. Ale práve s tou časťou filmu, kde vystupujú, som najmenej spokojná. Málo som ich spochybňovala, vidno, že som im fandila."
Naopak najviac napätia bolo cítiť pri rozhovore so šéfredaktorkou Cosmopolitanu. Príliš ste sa však nepúšťali do konfrontácie, vypli ste kameru, keď si to želala. Zvyknete váhať, či položíte nepríjemnú otázku?
"Sú typy režisérov, ktoré takéto otázky strieľajú zboku, lenže ja taká nie som. Viem, že film by mohol byť tvrdší, keby som bola neústupnejšia, nevypínala kameru, takto sa mi však zdá akurát."
Voči divákom ste dosť tvrdá tým, že ich nechávate pozerať sa na plastickú operáciu. Vy ste sa vydržali pozerať na celú?
"Videla som dokonca dve. Pri prvej mi bolo zle fyzicky, pri druhej psychicky. Vo filme bola veľmi dôležitá. V časopisoch sa totiž píše len o tom, aký super život bude po nej žena mať. Ale nespomína sa, koľko si pri nej vytrpí. Žena si vie zvážiť, či jej to stojí za tie peniaze, ale nevie posúdiť, či jej to stojí za tú bolesť."
O vašom filme sa v Česku veľa debatovalo. Stretli ste sa aj s názorom, že hoci odsudzujete manipuláciu médií, sama ju tak trochu používate, len z druhej strany?
"Nie, to mi ešte nikto nepovedal. Nemyslím si, že môj film je radikálny, oba póly som nechala prejaviť svoj názor. Oslovila som plastického chirurga, Daru Rolins. Skôr sa mi vytýkalo, že film je málo jasný, a že nevidno, čo som chcela povedať."
Čo považujete za najpolemickejšie miesto filmu vy?
"Pre mňa osobne sú najslabším článkom anarchistky - pre moju chybu. A pre divákov? Vnímavejší diváci určite vytušia, že všetko, čo ženy pre krásu robia, pramení z ich prázdneho vnútra. Ale neviem, či je to dostatočne zreteľne povedané."
Rozmýšľali ste pred nakrúcaním o estetike filmu?
"Nie som ten typ režiséra, ktorý by si na ňu potrpel. Nerozprávala som sa s kameramanom o tom, aby bol nejako esteticky štylizovaný. Ale nakoniec sa v ňom istá estetika presadila. Je taký farebný, ako tie ženské časopisy. Dosť zle sa pozeralo na plastickú operáciu."
