Hanka, Anka, Táňa a jej syn František z Dubnice prišli včera do Ríma až o pol desiatej. Všetky dobré miesta sa zdali byť vychytané.

Ženy išli vlakom z Viedne, prísť mal o ôsmej ráno, ale hodinu meškal. Na moste Santo Spirito sa bezradne predierali cez dav ľudí, ktorí vchádzali na Námestie svätého Petra. Hanka mávala slovenskou vlajočkou, na ktorej mala čiernu stuhu. To aby sa nestratili.

Všetky prístupové cesty na námestie boli upchaté, skúšali to zboku, potom spredu, zozadu. Ľudia sa tlačili a nepúšťali nikoho. Miesto, odkiaľ by mohli vidieť aspoň poslednú z troch obrazoviek umiestnených po oboch stranách Via Conciliazione, nemohli nájsť.

Omša sa začínala o päť minút, Anka sa chcela usadiť na rohu pri Poliakovi, ktorý mal zapnuté rádio, chcela sa už začať modliť. "Budeme aspoň trochu rozumieť." Rádiá malo so sebou veľa ľudí, ktorí pápežov pohreb sledovali z bočných ulíc, kam nedoliehal hlas kardinála Ratzingera z mohutných reproduktorov, alebo mu nerozumeli.

Hanka sa nechcela vzdať. "Tam sa to hýbe, poďme." Pretlačili sa cez roh k poslednej obrazovke. Zavadzala však palma.

Čím bližšie k námestiu, tým boli ľudia disciplinovanejší a bolo medzi nimi veľa miesta. Hanka chcela ísť ďalej. Anka sa už začala modliť ruženec, nechcelo sa jej. Navyše vedľa nej stáli traja slovenskí kňazi. Potešilo ju to.

Hanka kúpila dva obrázky pápeža od Sicílčanov, ktorí tvrdili, že peniaze pôjdu na charitu. Keď dala jedno euro, začal Antonio nariekať, že je zo Sicílie, že je to chudobný kraj a nech dá ešte jedno. Dala.

Napokon sa Slovenky dopracovali až k prvej obrazovke, kde sa usadili na betónový múrik. Hneď po pohrebe sa mali vracať domov. V Ríme boli šesť hodín, cestovali 32. Nešli ani v ležadlovom vozni, mali iba sedadlá, ktoré sa dali sklopiť. Vlak bol poloprázdny. Cesta ich vyšla 2500 korún na osobu.

"On k nám chodieval v akých trápeniach, tak my sa tiež chceme trošku obetovať," odpovedala Hanka na otázku, či jej nie je ľúto, koľko peňazí dala za cestu len na otočku. Z Ríma nič okrem Baziliky svätého Petra nevidela. To však včera nikomu neprekážalo - stačila obrazovka, rádio alebo len kardinálov hlas.

Autor: MONIKA ŽEMLOVÁ, Rím