tts. Vo chvíli smrti mal po boku svoju piatu manželku Janis a päťročnú dcéru Naomi.

Narodil sa v roku 1916 v Quebecu židovským emigrantom z Ruska. Absolvoval sociológiu a antropológiu na univerzite v Chicagu, neskôr prednášal na univerzite vo Wisconsine.

Bellowa považujú literárni kritici za jedného z najlepších amerických románopiscov minulého storočia. Jeho význam pre americkú literatúru prirovnávajú k významu Ernesta Hemingwaya či Williama Faulknera. Medzi jeho najznámejšie romány patrí Herzog a Humboldtov dar, písal však aj kratšie texty i divadelné hry. Bellow získal za svoje diela mnohé literárne a novinárske ocenenia vrátane Nobelovej ceny za literatúru za rok 1976 či Pullitzerovej ceny.

"Nie je veľa vecí, na ktorých by sa svet zhodol, ale podľa mňa všetci uznávajú význam Nobelovej ceny. Ja sám beriem nesmierne vážne uznanie najvyššej dokonalosti v niekoľkých odboroch zo strany Výboru Nobelovej ceny a prijímam poctu spojenú s touto cenou s hlbokou vďačnosťou," povedal Bellow na recepcii v predvčer odovzdávania Nobelovej ceny 10. decembra 1976.

"Nemám výrazný pocit osobného úspechu. Miloval som knihy a zopár som ich napísal. Z nejakého dôvodu ich brali vážne. Prirodzene, že som tomu rád, nikto neznáša dobre, keď ho ignorujú. Bol by som sa však uspokojil aj s menšou mierou pozornosti a chvály. Lebo keď ma chvália zo všetkých strán, trochu ma to znepokojuje," dodal.

Vo svojich optimisticky naladených dielach, popretkávaných komickými a grotesknými prvkami, zobrazoval Bellow s hlbokým humanistickým cítením človeka hľadajúceho vnútorné a vonkajšie cesty uplatnenia svojich schopností. Bol jedným z hlavných reprezentantov prúdu židovsko-americkej literatúry, kam patrí i Philip Roth, Isaac Bashevis Singer alebo Bernard Malamud.

Vďaka telesnej i duševnej sviežosti písal až do vysokého veku, ešte pred piatimi rokmi dokončil román Ravelstein.

"Dôvod, prečo sú jeho a Dostojevského hrdinovia neschopní dospieť k nejakému záveru, je, že nadovšetko milujú svoje vlastné utrpenie. Odmietajú vymeniť svoje vnútorné muky za mier v duši, spojený s buržoáznou slušnosťou alebo s nejakým typom náboženskej viery. Vlastne chápu svoje utrpenie ako možno poslednú baštu hrdinstva v našich časoch a v našom veku," napísali o ňom pred časom The New York Times.

On sám o literárnej tvorbe vyhlásil: "Román balansuje medzi niekoľkými pravými dojmami a spústou falošných dojmov, ktoré tvoria väčšinu toho, čo nazývame život. Dnes románopisec rozmýšľa priveľa o nesmrteľnosti a snaží sa vytvoriť formu. Snaží sa urobiť svoje diela trvalými pomocou formy. Ale musíte riskovať aj smrteľnosť, pominuteľnosť." (sita, čtk, kul)

FOTO - ČTK