BRATISLAVA - Slovenské súdy ročne prehrajú desiatky sporov, v ktorých sa občania sťažujú na prieťahy v súdnom konaní. Po rozhodnutí Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu už museli poškodeným vyplatiť milióny korún. Výnimkou nie sú prípady, keď súdy nerozhodli ani 10 rokov nato, ako sa k nim spor dostal.

Na slabú vymáhateľnosť práva u nás upozorňuje vo svojej správe aj Svetová banka. Podľa jej prieskumu je na to na Slovensku potrebných až 27 procedúr, čo si vyžaduje 565 dní. Na porovnanie, na tento istý cieľ stačí v Česku, ktoré malo podobnú štartovaciu čiaru ako my, 22 procedúr a 300 dní. Horšie je na tom Poľsko, kde to isté trvá až 1000 dní.

Sudcovia všeobecne tvrdia, že sú zavalení prácou, a to spôsobuje prieťahy v konaní. Súdy sú schopné ukončiť o čosi viac prípadov, ako im ročne pribudne, ale veľkou záťažou sú prípady z minulosti. "Kameňom úrazu v súdnictve sú staré veci," priznáva hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides.

Predseda Krajského súdu v Žiline Robert Urban tvrdí, že súdy pred rokom 1989 pracovali ako úrady a štandardne začali pracovať až po revolúcii. Prvé roky boli typické obrovským nárastom súdnych sporov, na čo justícia nebola pripravená.

"Súdy zavalili státisíce sporov," hovorí Urban. Príkladom je druhá vlna kupónovej privatizácie či reštitučné spory. V súčasnosti nehrozí, že by sa ešte podobná situácia zopakovala, "teraz treba hľadať mechanizmy, ako znižovať ten zostatok".

Hovorkyňa Okresného súdu v Nitre Zuzana Bezáková tvrdí, že zistené prieťahy u sudcov tohto súdu boli čiastočne spôsobené aj "počtom vecí, častými zmenami v osobách sudcov v senátoch, zmenami procesnoprávnych predpisov".

Ďalšími dôvodmi býva aj nedisciplinovanosť ľudí, ktorí nechodia na pojednávania. Podľa Bezákovej majú sudcovia v civilnej agende po 230 nevybavených vecí, na obchodnom úseku 250. Mesačne im pritom pribudne 20 až 30 nových vecí, podobný počet aj mesačne vyriešia. Na bratislavských súdoch je situácia ešte horšia. Sú na nich sudcovia, na ktorých čaká až 1000 prípadov.

Týždenne sudca pojednáva 2 až 3 dni, v jeden pojednávací deň pritom vytýčia až osem vecí. V ostatné dni sudcovia pracujú so spismi, či píšu rozhodnutia. (rp)

Priemerná dĺžka súdneho konania v civilnej agende

Pozn.: Údaje sú v mesiacoch, viažu sa na rok 2004 a týkajú sa iba sporov v civilnej agende. Spadajú sem napríklad pracovnoprávne spory, ktoré priemerne trvajú 25 mesiacov, vlastnícke spory - 24 mesiacov či prípady týkajúce sa rodinného práva - 7 mesiacov.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti

Vymáhateľnosť práva v niektorých postkomunistických krajinách

Zdroj: Svetová banka