Na Úrade vlády tomu pozornosť nevenovali, premiérov hovorca Martin Maruška predpokladá, že Dzurinda o tom ani nevie.

Politológ Samuel Abrahám hovorí, že Dzurinda má ctižiadosť, charizmu a chuť po moci, ako máloktorá pozitívna politická postava. "Je symbolom absolútnej zmeny, ktorú spoločnosť začala v roku 1998, ale aj nedotiahnutej zmeny - teda, že mečiarizmus nebol odmietnutý do dôsledku."

Bývalý premiér Ján Čarnogurský označil Dzurindu "za talentovaného a dobrého" politika, ktorý plní historickú úlohu pre toto obdobie. Myslí si, že Dzurinda svoju politickú dráhu nasmeroval v KDH správne, hoci "potom už v tomto správnom smere, ktorý predstavuje KDH, nevydržal".

Bývalý Dzurindov dlhoročný stranícky spolupútnik Ivan Šimko povedal, že napriek výhradám, ktoré môže mať voči jednotlivým krokom, Dzurindova politika má na rozdiel od Mečiarovej programové smerovanie.

Poslanec SMK Miklós Duray pripomenul časy, keď Dzurindu vybrali za hovorcu SDK. "Tí, ktorí ho zvolili, to zdôvodnili tým, že jedine on môže súperiť s Vladimírom Mečiarom."

Poslanec HZDS Miroslav Maxon si myslí, že Dzurinda, či "sa nám to páči, alebo nepáči, zvládol technológiu moci". Inou vecou už podľa Maxona je, do akej miery moc uplatňuje správne.

Bývalý šéf SDĽ Peter Weiss si myslí, že Dzurinda získal "ostrohy" vo vláde širokej koalície v rokoch 1998 - 2002, ktorá utvorila podmienky na medzinárodnú integráciu Slovenska, a že pre SDKÚ zorganizoval dobrú kampaň v roku 2002.

Dzurindova vláda je už dlhé mesiace v menšinovom postavení, v parlamente však dokáže svoje zákony pretlačiť. Podľa Weissa vznikol dojem, že pre túto vládu niet alternatívy. Ľavica sa ešte len nanovo formuje a Smer napriek veľkým preferenciám nemá prirodzeného spojenca. Podľa Weissa úlohu zohrávajú aj čiastkové záujmy ostatných vládnych strán, ktoré SDKÚ držia napriek vzájomnému iskreniu, a na predčasných voľbách nemá záujem ani Mečiarovo HZDS. (sp)

Premiéri

po roku 1989

Milan Čič

Vladimír Mečiar

Ján Čarnogurský

Jozef Moravčík

Mikuláš Dzurinda