BRATISLAVA – Nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny dostávalo od Slovenska za každého deportovaného slovenského Žida 500 mariek. Peniaze však pochádzali z majetku Židov, ktorý im slovenské úrady zhabali pred tým, než ich deportovali do koncentračných táborov.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku dnes žaluje Nemecko a pokúša sa dosiahnuť odškodnenie. Nemecko tvrdí, že zodpovednosť za deportácie má slovenský štát. Súčasná SR však nie je právnym nástupcom vojnového slovenského štátu, preto od nej nemožno žiadať prevzatie zodpovednosti za vtedajšie udalosti. Súdne pojednávanie má byť v Nemecku 28. marca. Právny zástupca zväzu Reiner Artzinger hovorí, že dohoda z r. 1942 o zaplatení deportačného poplatku je nulitná: „Predchádzal jej nátlak nemeckej ríše. Deportovaní boli zbavení slovenského občianstva aj všetkého majetku. Dokázané sú platby vo výške 18 miliónov mariek. Ide o všeobecnú zásadu medzinárodného práva – princíp nulitnosti nemorálnej zmluvy.“ Artzinger pripustil, že tento právny spor je jedinečný. Celkovú sumu stanoví až súd, no malo by ísť o minimálne 94 miliónov mariek. Z fondu Pamiatka, zodpovednosť, budúcnosť sa nároky slovenskej židovskej komunity uspokojiť nedajú, lebo fond odškodní len nútene nasadených na otrocké práce v nemeckom priemysle.
Slovenská vláda je o spore informovaná. Našej diplomacii sa dosiaľ nedarilo presadiť záujmy obetí druhej svetovej vojny. Príčinou neochoty Nemecka uznať záväzky voči slovenským obetiam je fakt, že Slovensko bolo samostatných štátom a spolupracovalo s Hitlerovým režimom. (mar)
