arskej gardy, sa však napriek jeho rečiam napĺňa kardinálmi z celého sveta. Budú v ňom bývať, až kým nezvolia nového pápeža. Po mnohých storočiach budú prvýkrát v komforte príslušiacom ich postaveniu a veku.

Postaral sa o to Ján Pavol II. Na mieste starého paláca, ktorý slúžil hlavnému duchovnému Baziliky svätého Petra, im dal postaviť špičkovo zariadený a dobre strážený hotel. Svätú stolicu to stálo 20 miliónov dolárov.

"Zázrak na konkláve: kardinál bude mať vlastnú sprchu," napísal vtedy taliansky magazín Espresso. Kardináli budú mať oveľa viac ako sprchu v izbe. K dispozícii majú aj lekársky tím, môžu kedykoľvek požiadať o spoveď, všade sú výťahy a klimatizácia. Vo Vatikáne sa dokonca žartuje, že kardinálom sa v hoteli tak zapáči, že môžu predlžovať voľbu pápeža, len aby si mohli užívať luxus.

Predtým bývali v sparťanských pomeroch pripomínajúcich stredovek. Kruté to bolo v roku 1978. Bolo aj na Rím veľmi horúce leto a kardináli sa tlačili v izbách, ktorým hovorili "kobky". Na desať ľudí pripadala jedna kúpeľňa a dokonca si museli sami ustieľať postele dovezené z hostelu.

Mnohí mali problémy s dychom aj so srdcom. "Kardináli sú zväčša starí muži, majú problémy s prostatou. Spal som blízko toalety a počul som tých starcov, ako tam musia prejsť po 70 metrov dlhej chodbe," opisoval pomery na konkláve taliansky kardinál Silvio Oddi.

Nič sa však nevyrovnalo konkláve v roku 1271, ktoré vtedy trvalo tri roky. Aby sa kardináli nakoniec dohodli na novom pápežovi, odstránili im strechu nad hlavou, a tak boli tri mesiace vystavení dažďu a slnku.

To im teraz nehrozí. Maximálne im v hoteli odpoja počítače, faxy a telefóny. Diskrétnosť voľby je však ohrozená. Klebetníci podľa denníka The Australian hovoria, že v hoteli sú príliš tenké steny a bez väčšej námahy sa dá vypočuť rozhovor v susednej izbe. Nevie sa, či je to preto, že na stavbe niekto šetril, ako je to v Taliansku zvykom, alebo to bola jednoducho nedbalosť. (mik)