August 1991. Aténske finále kráľovskej plaveckej disciplíny - krauliarskej stovky mužov. Favoritom bol obhajca titulu Talian Lamberti, veril si však aj víťaz na polovičnej trati Nemec Rudolph. Prvý sa však dosky dotkol 19-ročný debutant zo Sverdlovska Alexander Popov.

Premiérový ruský triumf v histórii na tejto trati a prvé veľké víťazstvo Popova. Nik v tej chvíli nemohol tušiť, že bude trvať dlhých sedem rokov, kým Popovovu absolútnu nadvládu dokáže niekto prerušiť. Bez troch centimetrov dvojmetrový plavec (50 m v bazéne zvládne bez použitia rúk za 28 sekúnd!) nedal za ten čas konkurencii žiadnu šancu. O rok neskôr vyhral na OH v Barcelone zlato na 50 i 100 m voľný spôsob, o štyri roky pridal double v Atlante. To, už mal na konte dve zlaté medaily z MS 1994 v Ríme, množstvo európskych titulov a i fantastický svetový rekord na stovke z mítingu v Monte Carle (48,21 sekundy), ktorý 6 rokov konkurencia márne atakovala.

Na krok od vstupu do histórie

„Ak vyhráte olympiádu raz, stávate sa známym, ak to dokážete zopakovať, ste veľkým a ak to dokážete trikrát, vojdete do histórie,“ objasňoval veľkú motiváciu pred OH 2000 v Sydney šprintérsky kráľ. Od dovŕšenia ojedinelého kúsku v dejinách športu ho napokon delilo 39 stotín sekundy. Saša veľmi chcel, zlato mu však v rozhodujúcej chvíli vyfúkol Holanďan Pieter van den Hoogenband. Popov dohmatol až druhý.

Aj tak mu však patrí absolutórium. Plavec, ktorý sa do ôsmich rokov bál vody a do stretnutia s trénerom Gennadijom Tureckým sa špecializoval na znak, prežíval v medziolympijskom období náročné obdobie. Po strese z atlantskej olympiády odišiel oddychovať domov a augustový konflikt na moskovskom trhu s kvalitou a cenou melónov pri jednom zo stánkov sa mu takmer stal osudným. Predavač v návale hnevu schytil nôž a bodol ním Popova do brucha. Poranil mu pritom žalúdok, obličky i pľúcny lalok a len okamžitý prevoz do moskovskej nemocnice a následná trojhodinová operácia mu zachránili život.

Rovnako ako jeho krajan, skokan do vody Dmitrij Sautin, ktorého bodli v roku 1992, sa však nepoddal osudu a dokázal sa vrátiť do bazénov (spoločnosť v centrálnej moskovskej nemocnici mu zhodou okolností robila chorá manželka ruského prezidenta Borisa Jeľcina). Nie nezaujímavou zostáva skutočnosť, že útočníka ruská polícia dodnes nevypátrala.

Prvým premožiteľom

Američan Pilczuk

Po prepustení Popov odcestoval do Canberry, kam sa po prvých veľkých víťazstvách rozhodol presťahovať. Na moskovskej klinike strávil 45 dní a schudol 3 kilá. Už na konci roka však cestoval do Paríža po cenu UNESCO za prínos svetovému športu. A vo februári 1997 už opäť stál na štartových blokoch. O pár mesiacov na európskom šampionáte v španielskej Seville plával, akoby sa vlani nič nestalo. Päťdesiatka i stovka bola opäť v jeho réžii a svet nevychádzal z údivu. Nik nepripúšťal, že o rok na majstrovstvách sveta v Perthe nenadviaže na svoju neuveriteľnú sériu. Stovku ešte s prehľadom vyhral, na polovičnej trati však nečakane nestačil na Američana Billa Pilczuka. „Neopísateľná chvíľa, vlastne som vyhral dva razy,“ priznal vtedy rozžiarený Američan.

V nasledujúcich rokoch prišli aj ďalšie prehry, Popov však ešte predvlani dokázal zlepšiť svetový rekord na 50 m. Obdivuhodných 9 rokov plaveckého kráľa.

Veľký pes i Ľadový muž

Za ten čas si Saša (tréner Tureckij mu nepovie inak) vydobyl aj pár prezývok. Američania ho nazývali Big Dog (Veľký pes), pretože vodca psej svorky si vždy uchmatne najväčšiu korisť, iní ho korunovali titulom Ice Man (Ľadový muž). Pre pokoj, s akým absolvoval takmer všetky veľké finále života. „Nebál som sa žiadnej situácie. Nič ma nedokázalo zlomiť a z toho som profitoval. Pri plnej sústredenosti som nemal súpera. S Pilczukom v Perthe som asi prehral aj vďaka tomu, že mi v tej chvíli myšlienky lietali úplne inde. Netvrdím, že nasledujúce prehry by neprišli, v Austrálii som však pri lepšej koncentrácii mohol mať dve zlaté,“ priznal jedináčik Popov, ktorý koniec sedemročnej nadvlády sprvoti zobral s humorom. „Dosť bolo zlatých, začínam zbierať strieborné.“

Dnes žije s manželkou Darjou Šmelevovou, bývalou plavkyňou, ktorú si vzal v roku 1997 po dvojročnej známosti, v Canberre v modernom obytnom dome a spolu sa tešia zo syna Vladimira, ktorý prišiel na svet v prvý októbrový deň toho istého roku. Vodu má malý Popov veľmí rád a hrdý otec s ním veľmi rád chodí do tamojšieho bazéna. Na svoje koníčky: klasickú hudbu, ruskú literatúru a rýchle autá mu tak zostáva menej času. Dokáže si ho však trochu uchmatnúť. Rovnako ako si neodpustí pohárik vodky a tradičnú cigaretku.

RASTISLAV HRÍBIK