Sean Penn bol určite veľmi rád, keď dostal ponuku, aby nakrútil jeden z jedenástich filmov venovaných tragédii z 11. septembra 2001. Každý mal jedenásť minút, deväť sekúnd a jedno filmové políčko, každý bol nakrútený z iného pohľadu a v inej krajine.

Sean Penn zastupoval Spojené štáty a dovolil si dosť - tragickú tému podporil zmesou čierneho humoru, cynizmu a zvláštneho optimizmu. Za nositeľa príbehu si vybral starého vdovca, ktorý dožíva v smutnej nostalgii a prázdnote, má len maličký ponurý byt, kde sa ani kvetine nedarí. Keď sa zrútia obe budovy, z izby zmizne tieň a cez okno konečne zažiari slnko.

Herec a režisér sa už niekoľko rokov politicky angažuje, verejne vystupuje so svojimi názormi. Veľa Američanov ho po filme 11'09''01 označilo za totálneho antivlastenca, a vo svojom názore sa zrejme utvrdili, keď sa začal angažovať aj v kampani proti vojne v Iraku. Sean Penn pred nimi svoj záujem o politiku zdôvodňuje stále tými istými slovami: "Umelec musí poznať dobu, v ktorej žije."

Už v decembri 2002 sa vydal do Iraku, o rok neskôr svoju cestu zopakoval. Po návrate napísal dva články pre San Francisco Chronicle, v denníku Washington Post si medzitým za 56-tisíc dolárov kúpil priestor pre otvorený list prezidentovi Bushovi. Prihováral sa mu ako otec dvoch detí a syn vojnového veterána a žiadal ho, aby sa s vojnou neponáhľal.

Stálo ho to trochu výsmechu - novinári ho začali volať Baghdad Sean, stálo ho to aj jednu filmovú rolu. Vraj. Penn žaloval producenta Steva Binga a chcel od neho peniaze, ktoré mal dostať za úlohu vo filme Why Men Shouldn't Marry. Bol presvedčený, že mu ju nakoniec nedal len preto, že mu prekážali jeho protibushovské postoje. "Požičal si praktiky z temnej éry, keď v Hollywoode existovala čierna listina," citovala Pennove slová BBC.

O svoju budúcnosť sa bál zbytočne. Je majster herec - postavu si zloží vždy inak, z tisícky detailov, ktoré dokáže spojiť tak, že jeho technika pritom zostáva úplne neviditeľná. Režiséri by sa ho sotva len tak ľahko vzdali. A práve v roku 2003 mu ponúkli hneď tri zaujímavé filmy. Vo filme 21 gramov mexického režiséra Alejandra G. Inárritu si zahral zomierajúceho matematika s transplantovaným srdcom, Clint Eastwood ho zavolal do drámy Mystic River. Vďaka nej dostal konečne (po troch predchádzajúcich nomináciách) Oscara.

A dostal aj scenár s obľúbenou témou z politiky. Film The Assassination of Richard Nixon sa minulý rok začal premietať v USA, dnes sa pomaly začína šíriť aj v európskych krajinách. Pennovou postavou je Samuel Bicke (v skutočnosti Byck), ktorý vinil vládu zo svojich osobných neúspechov a rozhodol sa preto spáchať atentát na prezidenta.

Sean Penn mal zase možnosť vyjadriť sa, pri promovaní filmu pre BBC povedal: "Je to príbeh o človeku, ktorý mal pocit, že niečia ruka zviera jeho hrdlo. Snaží sa konať tak, aby sa jej zbavil. Ale tí, čo sú umlčovaní a utlačovaní, zvyknú riešiť veci extrémnym, násilným spôsobom. Možno si vďaka tomuto filmu ľudia uvedomia, že problémy treba ustáť skôr, ako prepuknú."

V slovenskej distribúcii tento film ešte nie je, Seana Penna uvidíme v máji vo filme Tlmočníčka.