Od momentu, keď vstúpil na scénu dizajnu Philippe Starck, nebolo osobnosti, ktorá by mu mohla konkurovať. Až kým sa neobjavil excentrický FABIO NOVEMBRE - taliansky architekt a dizajnér s horúcim srdcom. V súčasnosti už šliape Starckovi na päty a neskrýva to. "Vážim si jeho prácu, ale myslím, že už toho robí priveľa. Ja som sebakritický. Vyberám si a snažím sa každý dizajn robiť čo najlepšie. Pretože vždy do neho vkladám kus svojho srdca." Minulý týždeň prišiel do Bratislavy prezentovať svoju tvorbu a stretnúť sa s českou hviezdou dizajnu Borkom Šípkom. Našiel si čas aj na rozhovor pre SME.

Vo svojich prednáškach často zdôrazňujete, že dizajn je o komunikácii. Čo chcete vy povedať svojimi interiérmi a dizajnom?

Na mojej webovej stránke môžete vidieť logo Amora, ktorý na vás mieri laserovou zbraňou. Ja sa s Amorom identifikujem, on symbolizuje posolstvo môjho dizajnu - vzbudzovať v ľuďoch lásku, nabádať ich na to, aby sa zamilovali. V súčasnosti už ľudia nevnímajú objekty rozumom, mysľou, ale svojím pohlavím, žalúdkom, jazykom, zmyslami. A buďte si istí, že na tom nie je nič primitívne. Je to súčasný stav spoločnosti a kultúry, tak, ako je sex súčasťou kultúry.

Vo svojich interiéroch často uplatňujete erotické či dokonca perverzné motívy. Napríklad, vstup do butiku popod rozkročené ženské nohy. Chcete ľudí provokovať?

Ja si nemyslím, že sú moje interiéry provokatívne. Ja som provokatívny, pretože chcem ľudí stimulovať. Sex je pre mňa hlavným námetom. Som totálne vnútorne motivovaný krásou žien. Architektúra je ako krásna žena - chcete ju vidieť nahú, sochársku v jej najintímnejšej forme a perfektne pravdivú. Moje interiéry sú organické, lebo sú inšpirované ženským telom.

Nemyslíte si, že vkladanie toľkých významov a metafor môže byť na úkor komfortu a účelnosti?

Komfortnosť nikdy nebola východiskovým momentom mojich návrhov. Oveľa dôležitejšia je pre mňa pôsobivosť a krása jednotlivých predmetov a atmosféra interiéru. Mojím cieľom je sprostredkovať ľuďom prostredníctvom architektúry odkaz a poskytnúť zážitok.

Do akej miery prispôsobujete svoje návrhy požiadavkám klientov?

Ja sa skutočne nestarám o názor objednávateľov. Vnímam ich ako sponzorov a bojujem s nimi o presadenie svojej idey. Keď si ma vybrali, musia mi dôverovať. Nakoniec sú vždy spokojní a pochopia, čo bolo mojím cieľom.

Na svojej stránke sa štylizujete do rôznych postáv - fanatický kung-fu bojovník, nekonvenčný rocker, kubánsky revolucionár... a Ježiš s tŕňovou korunou z optických vlákien. Známy je váš slogan: "Buď svojím vlastným mesiášom!" Čo ste tým mysleli?

Svojimi štylizáciami nechcem kritizovať cirkev. Je to len môj spôsob vyjadrenia výhrad voči silne konformistickej krajine, akou je Taliansko. Slogan je mojou reakciou na katolícku výchovu. Keď som bol dieťaťom, prekážal mi obraz ovečiek a pastiera, ktorý ich zachráni. Nechcel som byť ovcou! Nechcel som čakať na záchrancu! Každý nech si je svojím vlastným mesiášom!

Ste vy svojím mesiášom?

Ja som určite svojím mesiášom! Ale nechcem byť ukrižovaný.

Myslíte si, že môže dizajnér či architekt kultivovať a rozvíjať vkus spoločnosti?

Určite by mal. Ale je to veľmi ťažké. Vkus je relatívny pojem a každý má svoju vlastnú predstavu. Dôležité je byť autentický a zostať verný svojim predstavám. Nenechať druhých, aby vám to pokazili. Potom sa vám nestane, že urobíte hnusnú vec.

Po štúdiu architektúry ste sa istý čas naplno venovali filmu. Neláka vás opäť sa vrátiť k tomuto druhu umenia, prípadne prepojiť film s architektúrou?

Keď som bol mladší, zaujímal som sa o množstvo vecí. Nakoniec som pochopil, že mi najviac vyhovuje architektúra. Neverím, že je možné meniť spôsob komunikácie. Ja sa vyjadrujem jazykom architektúry a dizajnu. Myslím si, že ak by som zmenil médium, moje obecenstvo by mi dostatočne neporozumelo. Najväčším problémom dnešných mladých umelcov je, že sú zmätení z neustáleho striedania spôsobov vyjadrovania a nevedia sa koncentrovať na obsah svojich diel.

Autor: SILVIA LUTHEROVÁ(Autorka je výtvarná teoretička)