Kapitán Trenčína Pavol Demitra bol najdrahšou hviezdou NHL, ktorá celú sezónu odtiahla v slovenskej extralige. (Podobné zdobí aj slovanistu Ľubomíra Višňovského hoci mal v NHL nižší kontrakt).
Demitra (ale aj jeho spoluhráči z Dukly Marián Hossa s Gáboríkom) si zaslúžia absolutórium. Celému Slovensku rozdávali radosť, strieľali nezabudnuteľné góly, ponúkali originálne hokejové kúsky s bonusom pridanej estetickej hodnoty. A tiež trpezlivo rozdávali vďačným deťom autogramy od Skalice po Košice.
Po vyradení v semifinále so Slovanom sa uznanlivo vyjadrovali na adresu súpera, no jednoznačne cítili krivdu zo strany rozhodcov.
Demitra bol po siedmom zápase v Bratislave znechutený do takej miery, že sa zapovedal: Už nikdy viac v slovenskej lige. Z jeho predchádzajúcich poznámok na adresu viceprezidenta Slovana Maroša Krajčiho, ktorý inicioval zrušenie skrátenia trestu pre trenčianskeho útočníka Marcela Hanzala, je cítiť, že aj Demitra má sklony k bratislavocentrizmu. Ten je na Slovensku (podobné ako v Čechách Sparta) ťažko vykoreniteľný. Má svoje racionálne jadro (okrem istých skúseností už len faktom, že tu sídli riadiaci orgán) ale rovnako je živený aj iracionálnymi predsudkami, napríklad o ufónoch.
Vlani Zvolenčania a predtým aj Košičania vyhlasovali, že Slovan mali radšej nasadiť rovno do finále, keď ho tam hokejoví šéfovia a rozhodcovia chcú silou-mocou vidieť. Vlani v semifinále nakoniec cez Slovan prešiel Zvolen, pred troma rokmi mladík Fabuš vyradil v semifinále Slovan gólom v predĺžení dokonca na bratislavskom ľade.
Vyšší počet trenčianskych vylúčení a najmä následne využité presilovky Slovana spolu s niektorými nepresnými verdiktami (za chybné vylúčenie v šiestom zápase po kontakte s Tabačekom sa Hossovi rozhodca dodatočne ospravedlnil) logicky jatrili pocity krivdy aj u takých skúsených profesionálov, ako sú Demitra s Hossom. Pravda je, že práve ich vylúčenia v čase, keď sa v rozhodujúcom siedmom zápase lámal chlieb, boli z "vyššieho" hokejového princípu kruté či skôr nespravodlivé. I keď v litere pravidiel sa vždy opora nájde.
Na druhej strane sa nedá povedať, že rozhodcovia zariadili postup. Práve spôsob vnímania ich verdiktov posúval slovanistov na koňa. Bratislavčania sa neoberali o koncentráciu na hru ani v momente, keď rozhodcovia uznali gól Pardavého po odpískaní. Slovan bol ako tím psychicky odolnejší, zomknutejší, vyrovnanejší.
A v siedmom zápase mal výhodu domáceho ľadu preto, že v základnej časti získal viac bodov.
Prečo postúpil Slovan
* Bol disciplinovanejší. Ukázal väčšiu vnútornú silu a psychickú odolnosť.
* Mal vyváženejšiu útočnú fázu s obrannou a rovnomernejšie rozloženú hráčsku kvalitu vo všetkých formáciách.
* Bol konsolidovanejší na brankárskom poste. Barta s Rybárom sa nenechali presviedčať tak, ako to robil Šatan s Hálom.
* Slovan mal konštruktívnejších obrancov. Trenčania v rozohrávke doplácali na chyby, navyše ich útočníci nedostávali puky do jazdy, museli si po ne chodiť za vlastnú bránku.
* Šatanova schopnosť streliť desať gólov.
* Bratislavčania efektívne využívali presilovky.
* Tréneri Slovana koučovali i vystupovali vyrovnanejšie (na rozdiel od základnej časti súťaže).
