Učitelia si myslia, že by im pomohli školskí psychológovia. Zo stovky škôl, ktoré sme oslovili, však mali túto "vymoženosť" len dve. Z 329 učiteľov pritom až 280 potvrdilo, že by školského psychológa chceli a potrebovali. Psychológovia sa zhodujú, že všetky príkazy, zákazy, tresty, agresivitu iba dočasne blokujú, ale nie sú schopné ju odstrániť. "Represívne opatrenia agresivita potlačia iba dočasne, bude narastať ďalej ako časovaná bomba," tvrdí psychológ Ján Hrustič. Čo teda radí?

Ako nepotláčať agresivitu

3 Na agresivitu často prirodzene reagujeme agresivitou. Táto reakcia je však nesprávna, pretože takto agresivitu neodstránime, ale skôr naopak, zosilňujeme ju. Môžeme ju síce na chvíľu potlačiť, pretože dieťa má strach ju prejaviť, nosí ju však hlboko v sebe ako časovanú bombu.

3 Agresivitu by sme nemali potláčať ani represívnymi opatreniami, ako sú tresty, zákazy a príkazy. Energia agresivity sa totiž sama od seba nevie v osobnosti "rozpustiť". Uskladňuje sa v nej, a keď jej je veľmi veľa, začne unikať rôznymi kanálmi. Učitelia či rodičia často po čine hovoria, že nevedia pochopiť, prečo zrazu dieťa vybuchlo, alebo ublížilo spolužiakom či učiteľke. Nebolo to však odrazu, bolo to výsledkom dlhodobého hromadenia hnevu, ktorý sa dieťa snažilo potlačiť, ako mu prikazovali.

Čo by sme, naopak, mali robiť

3 Najsprávnejšou obranou proti agresivite je vybudovať si kvalitný vzťah s dieťaťom. Nie taký, v ktorom sa deťom všetko toleruje a dovoľuje, a z toho dôvodu je rodič či učiteľ "dobrý". Kvalitný vzťah je taký, v ktorom obidvaja neexistujú v tzv. bojovom správaní, ale naopak zo vzájomného kontaktu majú obaja úžitok a nie stres. V takomto vzťahu má hnev iný priebeh a priestor na to, aby sa odreagoval a neuskladňoval.

3 Snažiť sa zo vzťahov rodič-dieťa, učiteľ-žiak odstrániť používanie autokratickej autority. Učitelia a rodičia za ňu často schovávajú svoju osobnosť. Nemali by to však robiť na úkor svojho prirodzeného správania, pretože pred zrakmi žiakov ich skutočná povaha aj tak neunikne. "Žiaci vedia o povahe učiteľov oveľa viac, ako si učitelia môžu predstaviť," tvrdí Hrustič.

3 Školy by mali investovať do formovania emocionálnej inteligencie žiakov - teda do toho, aby žiaci vedeli hovoriť o svojich pocitoch, ovládať svoj hnev, primeranejšie reagovať na podnety. Táto oblasť je však podľa Hrustiča úplne zanedbaná, keďže emocionálnej inteligencii sa u nás venuje len málo škôl (vlani ich bolo šesť).

3 V školskom systéme by bolo vhodné vylúčiť niekoľko predmetov, ktoré sú menej dôležité ako cielený tréning rozvoja osobnosti žiakov. Redukcia učiva však stále čaká na krok ministerstva školstva. Už 15 rokov od pádu komunizmu sa o škrtaní učiva len hovorí, ale nič sa neudialo.