"Deti sú v škole frustrované, lebo od nich vyžaduje iné, než po čom túžia," tvrdí psychológ Ján Hrustič. Deti sa chcú hrať, školy ich však nútia, aby sa koncentrovali na učenie. Deti chcú behať a kričať, v škole musia byť ticho a dlhé hodiny sedieť. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Pred tromi týždňami verejnosť vzrušila správa o troch 12-ročných školákoch z Myjavy, ktorí údajne plánovali vraždu svojej učiteľky. Do školy si chceli priniesť strelnú zbraň. Keď žiadnu nezohnali, doniesli si osem nožov. Jeden z aktérov, Jozef, počas vyučovania priložil nôž na krk spolužiakovi. Nakoniec sa však chlapci zľakli a utiekli.

Motív ich činu v škole dodnes nepoznajú. Vyšetrovanie sa ešte neskončilo, ani psychologický posudok sa nedá urobiť za pár dní. Chlapci sa učili priemerne, boli s nimi iba bežné problémy.

Týždeň na to sa objavila informácia, že dvaja 15-roční žiaci základnej školy v Považskej Bystrici olúpili dôchodkyne. V priebehu troch týždňov prepadli tri ženy vo veku 73 až 85 rokov. Jednej zlomili kľúčnu kosť, druhej spôsobili zranenia, z ktorých sa bude liečiť niekoľko týždňov.

O ďalší týždeň prišla šokujúca správa z USA. Americký stredoškolák zastrelil deväť ľudí. Najprv svojich starých rodičov, potom sa vybral vraždiť do školy. Zabil päť spolužiakov, učiteľku, strážnika a napokon sám seba. Ďalších 15 ľudí zranil.

V médiách sa opäť začala rozoberať téma agresivity detí v školách. Učitelia pripúšťajú, že deti sú z roka na rok nezvládnuteľnejšie.

Psychológ Ján Hrustič z Centra poradenských a psychologických služieb v Bratislave II tvrdí, že to, že sa agresivita detí prejavuje najviac v školách, je úplne prirodzené. "Každá agresivita je prirodzenou reakciou na frustráciu. A deti sú v škole frustrované, lebo škola vždy vyžadovala niečo iné, než po čom túžili. Deti by sa chceli hrať, školy však vyžadujú, aby sa učili, koncentrovali. Deti chcú behať a kričať, v škole musia byť ticho a dlhé hodiny sedieť," vysvetľuje Hrustič.

Svoje robí aj fakt, že trieda s rozmermi 5 krát 4 metre, v ktorej deti prežijú veľkú časť svojej mladosti, je obmedzeným prostredím, v ktorom agresivita postupne kulminuje.

Niektorí učitelia súhlasia: "Nútime deti, aby sa naučili neúmerne veľa vecí, čím ich stresujeme, nútime odpisovať, klamať."

Matka 14-ročného syna Iveta Mlynarovičová si však myslí, že na agresivitu žiakov musia pôsobiť aj iné faktory. "Veď školský systém funguje už niekoľko desaťročí, a deti ešte pred pár rokmi neboli také agresívne ako dnes. Možno sa viac na školu tešili - vedeli, že ak pôjdu do školy, nemusia doma pracovať. Dnes vedia, že ak nepôjdu do školy, môžu sa hrať na počítači či sledovať televíziu."

Hrustič tvrdí, že tým, že sú školy inštitúciami, ktoré musia obmedzovať individuálnu slobodu žiakov, majú veľmi ťažké podmienky na to, aby s nimi boli v kvalitnom vzťahu. "Ale práve ten vie agresitivitu odstrániť. Vytvoriť takýto vzťah však nie je nemožné," myslí si Hrustič.

Štyri hlavné motívy

Podľa sociológa Petra Ondrejkoviča vedú žiakov k agresívnemu správaniu najmä štyri hlavné motívy:

Ľudská túžba po moci

Agresor doslova vychutnáva možnosť niekoho kontrolovať alebo ovládať. Cíti sa silný, ak môže spolužiakovi rozkazovať, brať desiate či prikazovať, čo má a čo nesmie urobiť.

Rodina

Dieťa kopíruje správanie rodičov. Ak sú agresívni, zrejme sa tak bude prejavovať aj ono, pretože pozná len takýto vzor správania.

Túžba prostredníctvom násilia niečo získať

Deti z chudobnejších rodín môžu mať pocit krivdy, neúspechu a túžiť po drahších veciach, ktoré majú ich majetnejší spolužiaci. V tomto prípade vidia násilie ako možnosť niečo z toho si vynútiť.

Prestíž

Ak je u nás niekto pracovitý, skromný, alebo nebodaj vie prejaviť súcit, získa povesť slabocha, človeka nevhodného do partie. Naopak, ak je "tvrdý", hrubý, neochotný, neústupčivý, ľahko sa stane vodcom školáckej partie. Práve tento faktor by školy mohli najviac ovplyvniť.