BRATISLAVA – Strany vládnej koalície sa vypli k úspešnej spolupráci najmä na začiatku a na konci minuloročnej politickej sezóny. Na jej začiatku schválili zásadnú novelu základného zákona štátu, na konci s malými úpravami schválili vládny návrh štátneho rozpočtu na tento rok. Obdobie medzi oboma vrcholmi koaličnej spolupráce vyplnili – tak ako v oboch predchádzajúcich rokoch – spory, ktoré vážne ohrozovali existenciu i fungovanie koalície.
Latentné napätie medzi SDKÚ a KDH, ktoré sú si natoľko blízke, že spolu súťažia o toho istého voliča, nadobudlo v máji akútnu podobu ostrého vzájomného sporu o uvoľnené kreslo ministra vnútra. Prezident republiky nevyhovel žiadosti premiéra Dzurindu a nepoveril ho vedením rezortu – toto poverenie z jeho rúk prevzal minister J. Čarnogurský. Predseda SDKÚ to označil za výraznú nelojalitu, pre ktorú navrhol za ministra generálneho sekretára svojej strany, a nie člena KDH. Jeho predseda Hrušovský vyhlásil, že po tomto kroku M. Dzurindu považuje KDH „výmenu predsedu vlády v rámci existujúcej koalície za otvorenú otázku“.
S veľkým osobným nasadením sa za výmenu premiéra zasadzoval aj predseda SOP, ktorý bol z vládnej funkcie odvolaný po kauze Rolanda Tótha a eurofondov. P. Hamžík odvtedy médiám tlmočí svoje presvedčenie, že premiér je hlavnou prekážkou dobrej koaličnej spolupráce a že práve šéf kabinetu je jeho najslabším článkom.
Najťažšie kolízie a spory sa minulý rok týkali reformy verejnej správy. Ministri SDĽ a SOP najskôr vo vláde podporili koncept reformy, ktorý vypracoval vládny splnomocnenec Nižňanský, ale pri jej realizácii prevzali postoj HZDS, ktoré v minulom funkčnom období rozdelilo Slovensko na osem krajov – osem umelých administratívnych celkov, a nie prirodzených regiónov. Vtedajší predseda SDĽ J. Migaš sa stretol s V. Mečiarom, aby dohodol spoločné kroky svojej strany a HZDS v parlamente. SMK, ktorá nebola spokojná s vládnym modelom dvanástich územných celkov, no považovala ho za natoľko prijateľný, aby zostala vo vláde, po definitívnom potvrdení platného členenia republiky ohlásila, že po prázdninách z vlády vystúpi. Jej vládni partneri nevyvinuli takmer žiadnu aktivitu, aby SMK vo vláde udržali. To, že v nej napokon zostala, spôsobil masívny tlak zo zahraničia, ktoré tým dalo najavo, že mu viac záleží na ďalšom pokračovaní vládnej koalície ako jednotlivým jej členom.
Celkové ochladenie vnútrokoaličných vzťahov potvrdili aj historicky prvé regionálne voľby. Politickí pozorovatelia po nich museli konštatovať, že ani v jednom kraji nevznikla koalícia, ktorá by kopírovala zloženie dnešnej vládnej koalície.
SDĽ a SOP dávali nepokryte najavo, že sa ich regionálne štruktúry vedia oveľa lepšie dohodnúť s HZDS a so Smerom ako s partnerskými stranami z vlády. KDH fakticky odmietlo podporiť kandidátov SMK v tých krajoch, kde postúpili do druhého kola. Po troch rokoch spoločného vládnutia sú vzájomná afinita a spoločný koaličný potenciál vládnych strán podstatne nižšie, ako boli v roku 1998.
