BRATISLAVA - Slovensko bude chcieť usmerňovať budúci tok peňazí z fondov Európskej únie do vzdelávania a škôl. Premiér Mikuláš Dzurinda to povedal minulý týždeň vo štvrtok po prvom stretnutí ministrov zodpovedných za prípravu slovenskej stratégie pre čerpanie fondov v rokoch 2007 až 2013. Ide o nasledujúci sedemročný rozpočtový cyklus, ktorého štedrosť závisí od rokovania celej Európskej únie. Premiér povedal, že podľa predbežných odhadov bude môcť Slovensko rozdeľovať ročne jednu miliardu eur.
"Najviac chceme investovať do vzdelávania na všetkých druhoch škôl, aby sme získavali investície s vyššou pridanou hodnotou," povedal Dzurinda. Rozdeľovanie peňazí Slovenska bude podľa premiéra odrážať priority, ktoré vláda schválila vlani v stratégii budovania konkurencieschopnosti Slovenska. V nej stanovili štyri piliere - okrem vzdelávania aj vedu, výskum a inovácie, podporu podnikania a rozvoj informačnej spoločnosti. Oblasti ako rozvoj poľnohospodárstva alebo regiónov Dzurinda medzi prioritami nespomenul.
Naopak, minister výstavby a regionálneho rozvoja chce, aby sa peniaze použili aj na "budovanie infraštruktúry a pomoc regiónom tak, aby sa životná úroveň nezvyšovala len v bratislavskom regióne".
V prebiehajúcom rozpočtovom období únie, do ktorého sa Slovensko naplno zapojilo vstupom do spoločenstva vlani v máji, sú medzi prioritami čerpania aj oblasti ako ľudské zdroje, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Podľa Radovana Geista, šéfredaktora európskeho informačného portálu, ktorý financuje Európska komisia, môžu tieto priority zo stratégie Slovenska vypadnúť. "Nebolo by prekvapivé ani vypadnutie podpory vyváženého regionálneho rozvoja," povedal Geist.
Ministri sa musia na slovenskej stratégii dohodnúť do konca tohto roka. "Slovensko má pritom povinnosť vypracovať parlamentu finančné rozdelenie (peňazí z EÚ) do konca tohto roka, budúci rok by sa mali viesť rokovanie na úrovni EÚ," povedal Gyurovszky. Priorít nemôže byť príliš veľa. Vo februári odkázala Európska komisia Slovensku, aby znížila počet priorít oproti súčasným štyrom. Podľa hovorcu ministerstva výstavby Lászlóa Juhásza bude slovenský takzvaný Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 až 2013 obsahovať jeden strategický cieľ a dve až tri priority.
Gyurovszky povedal, že na základe štvrtkovej diskusie by jeho ministerstvo mohlo spísať priority do materiálu, ktorý o týždeň odovzdáva na pripomienkovacie konanie. "Cieľom tohto stretnutia nebolo hľadať dohodu, ale viesť dialóg s ministrami, štátnymi tajomníkmi a predstaviteľmi regiónov o základných politických líniách vlády pre uvedené programovacie obdobie," povedal o stretnutí premiér Dzurinda. (ip, sita)
Kam s peniazmi EÚ?
priority pre roky 2004 - 2006
- rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb
- rozvíjanie ľudských zdrojov a ich adaptability
- multiplikačné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
- podpora vyváženého regionálneho rozvoja
Priority stratégie rozvoja konkurencieschopnosti do 2010
- vzdelávanie a ľudské zdroje
- informačná spoločnosť
- podnikateľské prostredie
- veda, výskum, inovácie
Európa sa dohaduje na rozpočte
BRUSEL - Európsky parlament minulý týždeň vyhlásil, že bude žiadať zmenu financovania Európskej únie v novom rozpočtovom období 2007 až 2010. Podpredseda finančného výboru parlamentu Terry Winn povedal, že "súčasný systém nie je obhájiteľný pred verejnosťou, potrebujeme prehľadnejší spôsob". Podľa dnešného modelu sa najviac peňazí rozdeľuje podľa výšky hrubého domáceho produktu na obyvateľa princípom, čím je nižší, tým väčší je nárok na peniaze.
Najostrejšie diskusie prebiehajú v Európe o výške budúceho európskeho rozpočtu, od ktorého závisia aj budúce a dotácie členských štátov. Návrh Európskej komisie, aby rozpočet predstavoval 1,14 percenta hrubého domáceho produktu únie, teda asi 930 miliárd eur, sa nepáči bohatším členským štátom. Správa finančného výboru označila tento návrh za "globálne prijateľný, avšak v kontexte rokovaní nerealistický," práve vzhľadom na hlboké názorové rozdiely členov únie. Časť z nich podporuje návrh komisie, ale šesť krajín trvá na obmedzení výdavkov na jedno percento HDP.
Podľa autora správy Reimera Bögeho by kompromisná výška výdavkov mohla predstavovať 1,1 percenta HDP a podľa internetových novín EU Observer tento návrh predloží nemecký europoslanec v pondelok na schôdzke s predstaviteľmi národných parlamentov členských krajín, ktorí sa budú zaoberať finančnou perspektívou.
Bögeho správa označuje za hlavné priority pre financovanie oblasť vzdelávania a odbornej prípravy, požaduje postupné dosiahnutie výdavkov na vedu a výskum v hodnote troch percent HDP a navrhované 0,41 percenta na podporu zaostalých regiónov považuje za nevyhnutné, ale dostatočné minimum. Kritizuje nadmerné výdavky na poľnohospodárstvo, ktoré boli dohodnuté už vopred, a vyzýva, aby sa dotácie pre farmárov z Rumunska a Bulharska, ktoré majú vstúpiť do EÚ v roku 2007, neposkytli z dodatočnej obálky, ako navrhuje EK, ale v rámci dohodnutého balíka na poľnohospodárstvo, čo by znamenalo zníženie subvencií pre farmárov "starých" členských krajín. (tasr, r)
