, dávať. Tie budú smerovať do chudobnejších štátov.

To, či sa krajina stane len prispievateľom do spoločného rozpočtu banky bez toho, aby z toho profitovala, závisí z časti od jej vlastného rozhodnutia. "Proces graduácie, teda prechodu z pozície úverovaného do pozície veriteľa, je založený na vzájomnom dialógu medzi Svetovou bankou a členskou krajinou. Iniciovaný je však vždy členskou krajinou," vysvetlila Petra Vehovská zo Svetovej banky. Okrem toho musí krajina spĺňať konkrétne podmienky, ako je napríklad dostatočná výška hrubého domáceho produktu na obyvateľa.

Prijímať pomoc od Svetovej banky už od tohto roku prestane Česká republika. Česko tak dostane len peniaze na technickú pomoc. Aj na tie však bude mať nárok len v budúcich troch rokoch a podpora bude vyžadovať spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Čistým prispievateľom je už napríklad Slovinsko.

Celkovo Svetová banka Slovensku od roku 1993, odkedy je jej členom, venovala vo forme nenávratných grantov 2,5 milióna dolárov (asi 75 miliónov korún). Peniaze smerovali napríklad na reformu súdnictva, rozvoj infraštruktrúry alebo do sociálnej oblasti. Okrem nenávratnej pomoci má členský štát možnosť čerpať pôžičky poskytované zo spoločného rozpočtu. Svetová banka Slovensku schválila osem úverov v celkovej výške okolo 500 miliónov dolárov (asi 15 miliárd korún).

Slovensko priamo do Svetovej banky neprispieva žiadnou sumou, pretože nie je podielnikom. Platí však do jednej z jej agentúr, do Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA). "Platby sa realizujú prostredníctvom kôl, ktoré sú rozložené do viacerých rokov," hovorí Mikuláš Gera z tlačového odboru ministerstva financií. V poslednom trinástom kole Slovensko zaplatilo 1,32 milióna SDR (účtovná mena používaná pri platbách Svetovej banky, zodpovedá to asi 50 miliónom korún). "Polovicu zo sumy uhradila v roku 2003, druhú v minulom roku. V tomto roku neprispejeme žiadnymi prostriedkami," dodal Gera. (tc)

Úvery Slovensku od Svetovej banky