mierou zasadil o zvrhnutie diktatúry Saddáma Husajna v Iraku.

Wolfowitza prekvapivo nominoval do čela banky pred dvoma týždňami prezident USA George Bush. Jeho schválenie bolo viac-menej formálne, pretože tento týždeň s nomináciou architekta vojny v Iraku vyjadrili súhlas popredné krajiny Európskej únie. Rada banky má 24 členov zastupujúcich 184 členských krajín. Wolfowitz nahradí vo funkcii prezidenta Svetovej banky Jamesa Wolfensohna, ktorý z funkcie odíde k 31. máju po desiatich rokoch vo funkcii. Budúci prezident v prvom oficiálnom oznámení uviedol, že za kľúčové obdobie pre rozhodnutie o budúcej politike medzinárodného rozvoja považuje budúcich šesť mesiacov pred septembrovým summitom OSN o plnení plánu znižovania chudoby.

Wolfowitz je pre mnohých ľudí v odbore rozvoja málo prijateľný, pretože v poslednom období ho zviditeľnila funkcia druhého muža Pentagonu a úloha vo vojne v Iraku. Od svojej nominácie si však získal nielen súhlas EÚ, ale i dôveru niektorých vplyvných ľudí z "opačnej strany", napríklad rockovej hviezdy Bona.

Pre radikálnejšie mimovládne organizácie je Wolfowitz naďalej neprijateľný a niektoré z nich včera proti jeho zvoleniu demonštrovali pred washingtonským ústredím banky. Odborníci však vo Wolfowitzovi vidia nádej na razantnejší prístup k získavaniu finančnej pomoci i ku kontrole nakladania s ňou.

Cieľom banky je bojovať s chudobou a pomáhať pri zlepšovaní životných podmienok miliónov ľudí v rozvojovom svete. Táto mamutia inštitúcia s asi 10-tisíc zamestnancami požičiava zhruba 20 miliárd dolárov ročne na rôzne projekty od výstavby infraštruktúry a pomoc verejnému i súkromnému sektoru na boj proti AIDS.

Spojené štáty sú najväčším akcionárom banky. Formálne volia šéfa banky i sesterského Medzinárodného menového fondu členské štáty podľa počtu hlasov. Podľa neformálneho dohovoru však býva šéfom Svetovej banky Američan, kým na čele MMF stojí Európan. Wolfowitz od svojej nominácie vyhlasoval, že je oddaný rozvojovým cieľom banky a že nebude sledovať žiadnu politickú agendu závislú od administratívy USA.

Sľuboval, že popoženie bohaté krajiny k väčšej štedrosti a v banke samotnej zaistí lepšiu kontrolu použitia zdrojov. Odpor oponentov sa Wolfowitz snažil zmierniť prísľubom otvorenosti všetkým relevantným názorom.

Západná Európa musela prehrýzť predovšetkým úlohu Wolfowitza vo vojne v Iraku, s ktorou popredné kontinentálne krajiny ako Nemecko a Francúzsko nesúhlasili. Wolfowitz však napriek súkromným výhradám získal v stredu od Európy požehnanie, keď sľúbil, že bude s členskými krajinami banky obšírne konzultovať.

(čtk, reuters)