Riaditeľ Fakultnej nemocnice Viktor Žák z toho vyvodil osobnú zodpovednosť a odstúpil z funkcie. Prednostovi Neurologickej kliniky Miroslavovi Brozmanovi zakázal riadiacu činnosť a na príkaz ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca navrhol jeho odvolanie.
Liek Actylise bol na Slovensku na liečbu srdcového infarktu a infarktu periférnych ciev registrovaný od roku 1992, no na liečbu infarktu mozgu ho schválili až vlani v decembri. Na nitrianskej neurológii ho napriek tomu od roku 1998 podali 92 pacientom s mozgovým infarktom. Pacienti s podaním lieku súhlasili a 45 z nich nemalo žiadne alebo iba minimálne následky.
Actylise spriechodňuje upchatú mozgovú tepnu. Treba ho však podať najneskôr do troch hodín, inak hrozí riziko zakrvácania. Podľa Brozmana je prínos pre pacienta vyšší ako riziko a pacienti súhlasili.
Úrad pre dohľad bude v nemocnici ešte skúmať dokumentáciu pacientov a vydá ďalšie stanovisko.
"Záver šetrenia úradu iba konštatuje situáciu, ale nerozoberá okolnosti, prečo nebol liek na toto ochorenie schválený už dávno. V Amerike a v Európe liečili infarkt mozgu Actylisom od roku 1995. Keď ním o tri roky neskôr začali oficiálne liečiť v Českej republike, začala ho využívať aj neurológia v Nitre," hovorí riaditeľ Žák.
Podľa neho bol Brozman priekopníkom tejto liečby na Slovensku. "Netajil ju, ale naopak propagoval na prednáškach i v odborných časopisoch. Práve po jeho opakovaných návrhoch ako predsedu sekcie pre mozgovocievne ochorenia pri Slovenskej neurologickej spoločnosti ho aj u nás vlani schválil Štátny ústav na kontrolu liečiv. Vstupom do Európskej únie je liečba mozgového infarktu týmto liekom štandardnou liečbou. Je preto čudné, že sa začala prešetrovať až niekoľko mesiacov po tom," povedal Žák. Odmietol tvrdenie, že v nemocnici robili pokusy na ľuďoch. Hovorí, že liečili podľa najnovších poznatkov medicínskej vedy. (bej)
