Mám jedenapolročnú dcérku a som na materskej. Pôvodne som si myslela, že budem doma do Veronikiných troch rokov. Lenže pred pár dňami mi zavolali z práce, že ak nechcem prísť o miesto na úseku, kde som pracovala, musím nastúpiť už v septembri. A keďže získať miesto v mojej profesii je problém a s tým, ktoré mám, som veľmi spokojná, vyzerá to tak, že budem musieť materskú predčasne ukončiť. Lenže, dcérka bude mať vtedy presne dva roky a mne sa to zdá veľmi málo. Najmä, keď nemáme babičky, ktoré by sa o ňu mohli starať, kým budem v práci. Takže to vyzerá, že bude musieť do škôlky alebo do jasličiek. Už teraz mám z toho veľkú traumu. Veronka je síce veľmi spoločenská, rada chodí medzi deti a mám pocit, že niekdy sa doma už aj nudí a kolektív by jej prospel, ale predsa len, je na mňa dosť naviazaná. Bojím sa, aby v škôlke netrpela. Navyše, neviem, do akej škôlky ju dať. Najprv som uvažovala iba o súkromnej, lebo som predpokladala, že vychovávateľky sa tam deťom venujú viac, ale šokovali ma vysoké ceny. Uvažovali sme aj o tom, že si nájdeme nejakú paniu na inzerát, ktorá by k nám chodila domov, mám však strach zveriť dieťa neznámej osobe.
Rada by som sa spýtala, či je dvojročné dieťa dostatočne zrelé na to, aby začalo chodiť do škôlky alebo do jasličiek. Či je to iba moja trauma ako matky a dieťa tam môže byť, naopak, šťastné. Tiež by som chcela vedieť, ako mu prechod od mamy do škôlky uľahčiť.
Žofia
Milá Žofia,
nebudem chodiť okolo horúcej kaše a prejdem rovno k vašim otázkam. Či bude vaša dvojročná dcérka dostatočne zrelá na vstup do škôlky či jasieľ, na to dá odpoveď iba čas. Za optimálny vek nástupu dieťaťa do škôlky môžeme označiť obdobie okolo troch rokov. V tomto čase sa dieťa stáva samostatnejším a nezávislejším od svojich rodičov a viac ho začína lákať svet rovesníkov. Píšete, že Veronika je spoločenská a rada chodí medzi deti. To môže byť pravda, ale pozor, stále ste nablízku vy. Keď pôjde do škôlky, tak bude približne deväť hodín odkázaná iba na seba a cudzích ľudí, ktorých nepozná. Nemyslím si, že to čo prežívate, je iba trauma matky. Ešte stále ste so svojou dcérou spojená a ona je spojená s vami. Teda teraz je to tak, že to, čo prežívate vy, do značnej miery prežíva aj vaša dcérka, a naopak. Ľudské mláďa sa, najmä emocionálne, iba veľmi pomaly odpútava od matky. Prvým prielomom je práve vek okolo troch rokov, keď dieťa začne objavovať svoje ja.
Pýtate sa, či je možné prechod od mamy do škôlky uľahčiť. Niektoré materské školy ponúkajú dvojtýždňový až mesačný adaptačný pobyt, keď sa dieťa postupne, najprv na dve hodiny, neskôr dopoludnia oboznamuje s prostredím škôlky, učiteľkami, kamarátmi. Čím je dieťa menšie, tým ťažšie sa dá odhadnúť, ako na takúto adaptáciu zareaguje. Za miernu výhodu by som považoval to, že ide o dievčatko a tie sú často prispôsobivejšie ako chlapci.
Čaká vás ťažká voľba - vaša obľúbená práca alebo vaše milované dieťa. Samozrejme, takto to vyznieva, akoby ste buď jedno, alebo druhé stratili. Chápem, že mať dobrú prácu, nie je v dnešnej dobe žiadna samozrejmosť. Na druhej strane vaša dcéra bude dieťaťom iba raz. Asi vám to neuľahčím, no aj to, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako strata, vám možno nakoniec prinesie oveľa väčší osoh. Toto však platí pre vás, lebo ste dospelá a máte možnosť voľby. Menej to v tejto chvíli platí pre Veroniku, lebo je dieťa a bude sa musieť iba vyrovnať s tým, ako sa vy rozhodnete. Teraz si uvedomujem, že to môže zvádzať k tomu dať na výber Veronike a tá možno povie, že chce byť s detičkami. Pozor však na to, ona nedokáže posúdiť ani odhadnúť, čo to v skutočnosti znamená. Bola by to pre ňu príliš veľká zodpovednosť.
Je teda jasné, že rozhodnutie je na vás ako matke, ale aj na vás spoločne s manželom. Prajem vám, aby ste sa rozhodli správne.