Žofia má jedenapolročnú dcérku Veroniku. Ak nechce prísť o miesto, bude musieť nastúpiť do práce už v septembri, keď dcérka bude mať dva roky. Žofia má z toho strach, pretože Veronika je na ňu dosť naviazaná. Keďže nemá babičky, ktoré by sa o Veroniku mohli starať, bude ju asi musieť dať do škôlky prípadne do jasličiek.

Veronika by sa rada dozvedela, či je dvojročné dieťa dostatočne zrelé na to, aby začalo chodiť do škôlky či do jasličiek. Zaujímali by ju tiež skúsenosti čitateľov so súkromnými a štátnymi škôlkami, s jasličkami alebo s opatrovaním dieťaťa vychovávateľkou. Tu sú ich niektoré reakcie:

Som matkou dvoch detí a mala som to šťastie, že som s oboma mohla byť na materskej až do troch rokov. Považujem to za veľmi dobré z niekoľkých dôvodov: odpadá napríklad ranné vstávanie, dieťa do troch rokov naozaj viac potrebuje mamu ako kolektív, pretože je podstatne menej samostatné ako v troch rokoch, keď už aj sama matka cíti, že dieťa sa v škôlke bez nej zaobíde, dokonca sa tam zabaví a veľa naučí, imunita dieťaťa je v troch rokoch silnejšia. Okrem toho, používanie plienok počas spánku sa v škôlke zväčša netoleruje, hoci nie všetky dvojročné deti sú už schopné prespať bez plienky, takže je to pre ne potom stresujúce.

Aj keď je pravda, že každé dieťa je iné a v konečnom dôsledku si na škôlku zvykne každé, otázkou je, ako tento proces prebieha, ako dlho trvá a aké stopy v dieťati zanechá. Na začiatku môže pomôcť navštevovanie škôlky na časť dňa spolu s mamou - v rámci vychádzky, napríklad, keď sú deti na ihrisku.

Po začatí dochádzky by som však už dieťa nechávala v škôlke celý deň, aby neskôr nevyjednávalo. Na začiatku dochádzky môže pomôcť aj obľúbený macko, ktorý tiež "bude chodiť do škôlky" a verejné pochvaly pred susedmi či starými rodičmi, ako je v škôlke super, aké je už dieťa veľké a šikovné, že to zvláda. Ak si zvykne do dvoch týždňov, je to fajn.

Pokiaľ ide o voľbu súkromnej a štátnej škôlky, myslím si, že naše štátne škôlky sú na veľmi dobrej úrovni. Nie sú možno tak moderne zariadené ako súkromné, ale určite sú čisté, po pedagogickej stránke perfektné a hlavne sú finančne zvládnuteľné.

U dvojročného dieťaťa by som z psychologického hľadiska volila radšej jasličky , ako škôlku, tie sú však finančne náročné. Do úvahy prichádza aj súkromná opatrovateľka, tá však tiež nie je lacná. Najvhodnejšia je pani, ktorá opatruje 3 až 4 deti, alebo iná matka na materskej, pretože tak si dieťa pozvoľne zvyká na kolektív, a chorobnosť nie je až taká ako v škôlke. Na druhej strane však treba zvážiť aj to, že matka príde o krásne obdobie, keď sa dieťa každým dňom niečo naučí. Tento čas sa už nikdy nevráti.

o o o

Náš syn chodil do jaslí od jedného roka a piatich mesiacov do dvoch rokov a piatich mesiacov - a chodil tam veľmi nerád. Preto sme sa mu aj báli povedať, že od septembra už nepôjde do jaslí, ale do škôlky. Keď sme mu to na poslednú chvíľu povedali, boli sme prekvapení, že to zobral celkom dobre a po pár dňoch sa mu v škôlke tak zapáčilo, že nechcel chodiť domov. S manželkou sme zistili, že to bolo v prístupe učiteliek. V jasliach boli prísne, nesympatické, v škôlke super - milé, usmievavé s tichým, prívetivým hlasom. Žofke môžem dať teda len jednu radu - obehnite si zariadenia, povypytujte sa rodičov na ich názor a zariaďte sa podľa toho. Nepozerajte sa na peniaze, veď ide o vaše dieťa, aj keby ste tam mali nechať celú výplatu. Nakoniec, ide vám o to, aby ste nestratili zamestnanie.

o o o

Mamičky majú dosť skreslené predstavy o súkromných škôlkach. Myslím si, že v nich nie je postarané o dieťa lepšie, skôr ide o alternatívu, ktorú dobre predajú (napríklad výučba anglického jazyka). Pre mnohé mladé rodiny je to však neúmerne drahé. V štátnych materských školách predchádza adaptačné obdobie, počas ktorého si dieťa pomaly zvyká na odlúčenie od mamičky a na kolektív. Iste, sú aj slzičky, ale pracujú tam len kvalifikované učiteľky, ktoré vedia veľmi dobre pracovať s malými deťmi. Deti si časom nielenže zvyknú, ale aj získavajú nové poznatky a vedomosti. Veľakrát sa práve v materskej škole odučia od plienok, naučia sa jesť lyžicou, začínajú rozprávať a majú bohatšiu slovnú zásobu. Netreba sa báť materských škôl, nikto tam deti netrápi, ani im neubližuje, naopak, keby mamičky videli, ako ich berieme na ruky, utešujeme a správame sa k nim ako ku vlastným, nemali by žiadne obavy.

o o o

Syn mal iba rok, keď som sa potrebovala vrátiť do práce. Podali sme si inzerát a začali hľadať opatrovateľku. Nakoniec sme vybrali slečnu, ktorá sa nám pozdávala a mala požadované skúsenosti. Pozvali sme ju na skúšobnú dobu, keď som bola doma ešte aj ja, a pozorovali sme reakcie synčeka. Boli v pohode. Za dva týždne sa naučila naším rituálom a zvyklostiam a potom sme to spustili naostro. Majka je u nás už takmer rok, sme s ňou spokojní a aj ona je rada, že má u nás príjemnú prácu. Nestojí to viac ako súkromné jasle či škôlka a malý je spokojný, je v domácom prostredí, na domácej strave, v dobrej opatere. Pravda, počuli sme aj hororové story o opatrovateľkách, ale myslím si, že tomu sa dôkladným výberom dá predísť. Vždy si pýtajte odporučenia od rodín alebo zamestnávateľov, u ktorých opatrovateľka už pracovala, vypýtajte si jej osobné údaje a nebojte sa popýtať na ňu aj v jej okolí. Myslím si, že toto je lepšia cesta, ako dávať ani nie dvojročné dieťa do škôlky. Na to má ešte tak rok času.