Pápež Ján Pavol II. objíma kríž počas toho, ako sleduje zo svojho apartmánu vo Vatikáne televízny prenos procesie krížovej cesty pri rímskom Koloseu 25. marca. FOTO - REUTERS
Pápež Ján Pavol II. bude zapísaný ako jeden z najvýznamnejších pápežov v dejinách a jeho pontifikát bol prelomový. Zhodli sa na tom nespočetné komentáre o pápežovi už pred pol druha rokom pri 25. výročí jeho zasadnutia na Petrov stolec.
Udalosti 20. storočia - dve svetové vojny, technický a vedecký pokrok, hlboké spoločenské zmeny - katolícku cirkev silno poznačili. Tradičná zbožnosť slabla, veriacich ubúdalo najmä v tradičných katolíckych krajinách vo vyspelom svete.
Cirkev sa snažila nájsť odpoveď na otázku o svojej úlohe v modernom svete a prvú odpoveď dal II. vatikánsky koncil, ktorý zvolal pápež Ján XIII. v roku 1962. Koncil si vytýčil za cieľ obnovu cirkvi, priblíženie evanjelia súčasnému človeku.
Zrušila sa latinčina ako bohoslužobný jazyk, zjednodušili sa mnohé obrady, cirkev zaujala nový postoj voči islamu, židovstvu, neveriacim, k boju za ľudské práva.
Snažil sa o nápravu chýb z minulosti
Už na koncile patril Karol Wojtyla k aktívnym účastníkom a o presadzovanie myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu sa snažil počas celého pontifikátu. V priebehu rokov vydal osobitné encykliky o postavení ženy, o úlohe laikov. Zasadzoval sa v boji za ľudské práva, pri každej príležitosti odsudzoval násilie a nespravodlivosť.
Prelomové boli jeho ekumenické aktivity. V roku 1986 sa v talianskom Assissi - na pozvanie Jána Pavla II. - vedľa seba modlili 63 zástupcovia takmer všetkých svetových náboženstiev za mier. Pápež sa snažil napraviť najväčšie chyby, ktoré katolícka cirkev spôsobila v minulosti. Ospravedlnil sa židom a protestantom, snažil sa o dialóg s pravoslávnymi a moslimami. Ospravedlnil sa aj za upálenie Jana Husa a Giordana Bruna.
Stal sa mediálnou celebritou
Prelomový bol jeho pontifikát aj spôsobom, akým prezentoval svoj úrad. Po rokoch, keď boli pápeži "vatikánskymi väzňami", uzavretými v rímskej kúrii, dal Ján Pavol II. pápežstvu doslova "globálnu dimenziu" - svojimi cestami do často exotických krajín aj s malou hŕstkou veriacich dával najavo, že cirkev je univerzálna.
Snažil sa predstaviť evanjelium ako učenie pre celý svet. Veľmi účinne a premyslene pritom využíval najmä médiá, pre ktoré sa vďaka svojmu úsmevu, charizme a často nekonvenčnému správaniu stal celebritou.
V príhovoroch sa snažil hovoriť zrozumiteľne, oslovoval mládež, nižšie sociálne vrstvy aj intelektuálov a politikov. Aj stovky nových svätých a blahoslavených z najrozličnejších národov mali ľuďom predstaviť svätosť - život podľa Kristovho príkladu - ako niečo, čo je dosiahnuteľné aj pre moderného človeka.
"V okamihu, v ktorom mnohí ľudia už nechcú počúvať Boha, pretože sa im jeho posolstvo zdá príliš tvrdé, ukazuje nám tento pápež cestu. Celý pontifikát nášho Svätého Otca sa zdá ako jedna veľká akcia, aby urobil kresťanské posolstvo vo svete prítomné a účinné," povedal o ňom kardinál Joseph Ratzinger.
Vyčítali mu dogmatizmus
Pontifikát pápeža Jána Pavla II. sa však zároveň stal terčom kritiky. Bol označovaný za jedného z najkonzervatívnejších pápežov, dokonca za "zradcu" myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu. Vyčítali mu, že cirkev pod jeho vedením namiesto skutočného otvorenia sa modernému svetu ustrnula v stredovekých dogmách.
Pápežovi sa najčastejšie vyčítal jeho konzervatívny postoj k sväteniu žien do kňazského stavu, celibátu, homosexuálnym partnerstvám a otázkam sexuality. Pápež odsudzoval interrupcie a právo na slobodnú voľbu ženy, umelú antikoncepciu aj kondómy, napriek hrozivému šíreniu AIDS v Afrike a Latinskej Amerike.
"Namiesto otvorenosti voči modernému svetu ustavične počuť obvinenia, ponosy a lamentácie nad údajnou asimiláciu a posilňujú sa tradičné formy zbožnosti, napríklad marianizmus. Namiesto dialógu sa posilňuje inkvizícia a odmieta sa sloboda svedomia a učenia v cirkvi. Namiesto ekumenizmu sa znova kladie dôraz na všetko, čo je prísne rímskokatolícke," napísal jeho známy kritik, nemecký teológ Hans Küng.
Túžbou Jána Pavla II. bolo priviesť cirkev do tretieho tisícročia, čo sa mu aj podarilo - Milénium privítal vyhlásením Svätého roku. Jeho nástupca to bude mať veľmi ťažké. Otázkou zostáva najmä postoj cirkvi v otázkach morálky - či bude pokračovať v ceste, ktorú presadzoval Ján Pavol II., alebo ustúpi čoraz silnejšiemu tlaku aj z vlastných radov a pripustí zmeny.
Míľniky
* narodil sa 18. mája 1920 vo Wadowiciach neďaleko Krakowa,
* v roku 1946 vysvätený za kňaza, v roku 1964 arcibiskup Krakowa,
* 16. októbra 1978 zvolený za 264. pápeža, prvý netaliansky po 455 rokoch a prvý poľský vôbec,
* stal sa najväčším cestovateľom spomedzi pápežov, absolvoval 104 zahraničných ciest,
* naposledy bol auguste 2004 v Lurdách,
* tretí najdlhšie úradujúci pápež v histórii,
* 1981 neúspešný atentát na pápeža, postrelil ho turecký fanatik na objednávku KGB.
(rek)
