BRATISLAVA – K ďalšiemu zníženiu kľúčových úrokových sadzieb centrálnej banky by mohlo dôjsť už na konci tohto mesiaca. V prospech takéhoto rozhodnutia hovorí väčšina ekonomických parametrov, no rizikovým faktorom ostáva vplyv prílevu zahraničného kapitálu súvisiaceho predovšetkým s privatizáciou veľkých štátnych podnikov. V rozhovore pre denník SME to včera uviedol Eugen Jurzyca, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá rozhoduje o výkone menovej politiky. „(Zníženie sadzieb) nie je vylúčené, no určite budeme diskutovať o rizikách. No v tejto chvíli to vylúčiť nemôžem,“ povedal Jurzyca.
Znižovanie úrokových sadzieb očakáva v krátkom časovom horizonte aj väčšina analytikov. Dôvodom je priaznivý vývoj miery tzv. jadrovej inflácie, ktorú centrálna banka sleduje ako hlavný cieľ svojej menovej politiky. Na rozdiel od „klasickej“ miery inflácie jadrová inflácia nezohľadňuje vplyv administratívnych zmien na celkovú cenovú úroveň v ekonomike. „Osobne som čakal, že februárová inflácia bude mierne vyššia. Zdá sa, že v tomto smere nebude mať NBS problémy pri splnení svojho základného cieľa,“ podčiarkol Jurzyca.
O príleve zahraničného kapitálu hovorila centrálna banka ako o rizikovom faktore naposledy v závere novembra minulého roku. Z tohto dôvodu vtedy rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Už o mesiac neskôr Banková rada NBS znížila všetky svoje úrokové sadzby. V komuniké sa zmienka o príleve zahraničného kapitálu už neobjavila.
Podľa Jurzycu toto riziko nemožno podceňovať. „Osobne predpokladá, že prílev zahraničných investícií bude z hľadiska svojho rozmeru bezprecedentným fenoménom, ktorý sa môže stať skutočným rizikom,“ zdôraznil. Na rokovanie bankovej rady nepôjde s vyhraneným názorom. „Na túto tému budeme určite diskutovať. Pokiaľ dospejem k názoru, že riziká sú dostatočne eliminované, potom je možné, že sa prikloním k zníženiu úrokových sadzieb,“ dodal Jurzyca.
Hoci prílev zahraničného kapitálu považuje z pohľadu výkonu menovej politiky NBS za najväčšie riziko, nie je jediné. „Nemôžem hovoriť za bankovú radu. Za rizikové faktory považujem aj tie, ktoré sa bežne podpisujú pod rast inflácie, akými sú zásahy vlády do regulovaných cien, ako sme to videli v ostatných rokoch. Môže dôjsť k nejakým externým šokom, no najvážnejšou hrozbou ostáva prílev prostriedkov z privatizácie,“ dodal Jurzyca.
MICHAL NALEVANKO
