Bežecká časť Areálu snov v Štrbskom Plese. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL |
BRATISLAVA - Poľský šport má Spalu a Zakopané, český Nymburk a Zadov, maďarský Tatu. Slovenský šport môže o zimnom tréningovom stredisku v Štrbskom Plese ako o vlastnom hovoriť už len v minulom čase. V exekúcii prišiel v utorok o jeho klenot, hotel FIS. O mesiac na ďalšej dražbe stratí zrejme aj letné bojnické Športcentrum a ostane bez všešportového tréningového centra.
Pohľadávka, ktorú si Správa finančnej kontroly na podnet ministerstva financií uplatňuje exekúciou v Slovenskom združení telesnej kultúry, dosahuje 112,399 610 Sk (vrátane odhadnutých exekútorských trov 1,220 mil.). Utorňajšou dražbou lukratívneho tatranského hotela sa znížila o 83,7 milióna korún.
Združenie stále ešte "visí" 28,7 milióna. Preto exekúcia pokračuje. Na rade je bojnické športové centrum. Exekútor má v zálohe tatranský hotel Horec, ba zablokoval aj akcie spolku v 1. tatranskej.
"Keď vydražia Bojnice, mohlo by to vykryť podlžnosť," sucho konštatuje Marián Kukumberg, predseda Konfederácie športových zväzov, ktorého v januári poverili vedením združenia. "Dúfam, že to nedospeje do štádia, že bude treba dražiť bratislavský Dom športu, v ktorom sídlia takmer všetky naše subjekty. Aj bez neho by slovenský šport síce existoval, ale pripadal by si ako bezdomovec."
Dražba bojnického Športcentra má byť koncom apríla. Posudok, ktorý si exekútor nechal vypracovať, určil súdnoznaleckú hodnotu nehnuteľného majetku bojnického strediska na 25,8 milióna a hnuteľného na 3,340 mil. Sk, čo je dokopy 29,1 milióna.
Skôr skromná, než nadnesená suma vzhľadom na to, čo všetko centrum tvorí: hotel s 90 lôžkami, hala s taraflexom, krytá atletická 120-metrová rovinka, dva tenisové dvorce, volejbalové, hádzanárske a basketbalové ihrisko plus fitnescentrum. To isté platí aj o 83 miliónoch za tatranský hotel FIS s ideálnou polohou, ku ktorému patrí aj krytá plaváreň, telocvičňa a fitnescentrum.
Kukumberg, v civile šéf vrcholového strediska rezortu vnútra, zvolil iný štýl ako jeho predchodcovia na čele SZTK. Neoroduje, neprosí, ale ani neútočí. "Štát deklaroval, že nám podlžnosť neodpustí. Vzal som to na vedomie," vraví. "Nemôžem vyhlásiť, že si štát robí, čo chce a začať ho napádať, ak s ním chcem zlepšiť vzťahy. V prvom rade musíme splatiť dlh."
Združenie ho spláca najboľavejším spôsobom: stratou majetku, ktorý bol nespochybniteľne vybudovaný pre športovcov. Areál snov vrátane hotela FIS by nevyrástol, nebyť lyžiarskych majstrovstiev sveta 1970. Bojnice zasa vznikli ako slovenská obdoba českého Nymburku.
"Pustiť hotel FIS bol jediný možný spôsob splatenia pohľadávky," krčí plecami Kukumberg. "Vzhľadom na nešťastnú nájomnú zmluvu, ktorú jedno z predchádzajúcich vedení spolku uzatvorilo so spoločnosťou Solisko Šport, nám aj tak nič neprinášal. Prvé nájomné sme mali dostať až v roku 2007."
Združeniu v Areáli snov patrí už len to, čo na rozdiel od hotela neprináša zisky: skokanské mostíky, rozhodcovská veža, tribúny, svetelné tabule, vstupný objekt, mobilné bunky, tri snehové delá... To všetko má po odpisoch relatívne vysokú zostatkovú cenu - takmer 158 miliónov. Sto z nich je na účte malého, pred časom zrekonštruovaného mostíka.
"Máme udržiavať dva mostíky pre päť skokanov? Nebude lacnejšie ich poslať na sústredenie do Zakopaného?" kladie si otázku poverený šéf najväčšieho športového spolku. "V každom prípade však treba začať diskutovať so zainteresovanými, teda mestom, štátom, urbárom a vlastníkmi o využití bežeckého areálu v Štrbskom Plese, a to aj na potreby reprezentácie."
Združenie sa koplo aj v zakladacej zmluve o 1. tatranskej. "Pôvodne sme boli 50-percentným akcionárom, ale už sme len minoritným, lebo spolumajiteľ Boris Kollár navŕšil imanie. Je to ďalší dôkaz, že si nevieme spravovať majetok," konštatuje Kukumberg a priznáva: "Dopracovali sme to k tomu, že pri spomenutí SZTK si niektorí div že neodpľujú."
V združení dnes vládne krízový manažment. Šiesti vrátane bývalého predsedu Jána Holku a tajomníka Mariána Nedasa dostali výpovede.
Kukumberg by mal najradšej exekúciu už z krku. Nádeja sa, že keď sa skončí, bude môcť spraviť hrubú čiaru a konečne začne riešiť denné problémy, ktorých je neúrekom. Jeden z prvých, na ktorý narazí, bude otázka slovenských reprezentantov, kde majú trénovať.