V mesiaci, ktorého meno obsahuje hlásku „er", si človek nemá sadať na zem, hovorievala moja mama. „A najmä sa to týka marca. Jarné výpary zo zeme sú najnebezpečnejšie."
Ľudia to vedia, ale pozor si nedajú. Aj tohtoročného devätnásteho marca ako tak kráčam po ulici s priateľkou, natrafili sme na hazardéra, ktorý zrejme po vyčerpávajúcich oslavách Jozefa relaxoval na zemi a vdychoval nebezpečné jarné výpary.
„Zdvihnime ho, nech neprechladne," navrhla som priateľke.
„Opitému sa nič nestane," povedala priateľka, veľmi sa jej nechcelo. „A keby sa mu aj stalo, tak mu treba. Čítala som štatistiku, že na Slovensku je každá piata žena týraná opilcom."
„To hádam nie!" zapochybovala som.
„Ešte pochybuj!" rozohnila sa priateľka. „Štatistiky ich ešte šetria. Na našej ulici bije opilec každú druhú."
„Aj ženy pijú," poznamenala som aspoň čosi na obranu tých surovcov.
„Pijú, ale menej," povedala moja priateľka. „A nebijú mužov. Nanajvýš deti."
„Ani to by sa nemalo."
„Nemalo by sa, ale čo s nimi, keď si zaslúžia?"
Pochopila som, že treba ukončiť dialóg na túto tému - veď ktovie, či toto náhodou nie je práve prípad mojej priateľky.
„Máš pravdu, ale predsa len ho zdvihnime, aby sme išli spať s pokojným svedomím," navrhla som znova.
Priateľka sa konečne dala presvedčiť. Spoločnými silami sme postavili chlapa na nohy - lenže čo ďalej? Visel nám na rukách a postojačky spal. Omotali sme mu teda ruky okolo kandelábra - objímal ho ako milý milú, a spokojné s dobre vykonaným dobrým skutkom pobrali sme sa ďalej... Keď tu zrazu žuch! Obzrieme sa a vidíme, že chlap leží ako predtým, dobre že nerozbil hlavou okraj chodníka.
Vrátili sme sa k nemu - nehýbal sa.
„Vravela som ti, že sa máme naňho vykašľať," povedala moja priateľka. „Je po ňom."
Vtedy zachrčal.
„Nie," vykríkla som nadšene. „Dýcha."
Našťastie, práve išla okolo sanitka. Zastavili sme ju a presvedčili sme sanitkárov, aby ho naložili. Tiež sa im najprv do toho nechcelo, ale keď sme im opísali svoj dobrý skutok, prestali váhať.
Neviem, či ten nešťastník ešte žije. Do smrti budem o tom rozmýšľať. Moja mama mala pravdu - mesiace, ktorých mená obsahujú „r", sú veľmi nebezpečné.

V mesiaci, ktorého meno obsahuje hlásku „er", si človek nemá sadať na zem, hovorievala moja mama. „A najmä sa to týka marca. Jarné výpary zo zeme sú najnebezpečnejšie."
Ľudia to vedia, ale pozor si nedajú. Aj tohtoročného devätnásteho marca ako tak kráčam po ulici s priateľkou, natrafili sme na hazardéra, ktorý zrejme po vyčerpávajúcich oslavách Jozefa relaxoval na zemi a vdychoval nebezpečné jarné výpary.
„Zdvihnime ho, nech neprechladne," navrhla som priateľke.
„Opitému sa nič nestane," povedala priateľka, veľmi sa jej nechcelo. „A keby sa mu aj stalo, tak mu treba. Čítala som štatistiku, že na Slovensku je každá piata žena týraná opilcom."
„To hádam nie!" zapochybovala som.
„Ešte pochybuj!" rozohnila sa priateľka. „Štatistiky ich ešte šetria. Na našej ulici bije opilec každú druhú."
„Aj ženy pijú," poznamenala som aspoň čosi na obranu tých surovcov.
„Pijú, ale menej," povedala moja priateľka. „A nebijú mužov. Nanajvýš deti."
„Ani to by sa nemalo."
„Nemalo by sa, ale čo s nimi, keď si zaslúžia?"
Pochopila som, že treba ukončiť dialóg na túto tému - veď ktovie, či toto náhodou nie je práve prípad mojej priateľky.
„Máš pravdu, ale predsa len ho zdvihnime, aby sme išli spať s pokojným svedomím," navrhla som znova.
Priateľka sa konečne dala presvedčiť. Spoločnými silami sme postavili chlapa na nohy - lenže čo ďalej? Visel nám na rukách a postojačky spal. Omotali sme mu teda ruky okolo kandelábra - objímal ho ako milý milú, a spokojné s dobre vykonaným dobrým skutkom pobrali sme sa ďalej... Keď tu zrazu žuch! Obzrieme sa a vidíme, že chlap leží ako predtým, dobre že nerozbil hlavou okraj chodníka.
Vrátili sme sa k nemu - nehýbal sa.
„Vravela som ti, že sa máme naňho vykašľať," povedala moja priateľka. „Je po ňom."
Vtedy zachrčal.
„Nie," vykríkla som nadšene. „Dýcha."
Našťastie, práve išla okolo sanitka. Zastavili sme ju a presvedčili sme sanitkárov, aby ho naložili. Tiež sa im najprv do toho nechcelo, ale keď sme im opísali svoj dobrý skutok, prestali váhať.
Neviem, či ten nešťastník ešte žije. Do smrti budem o tom rozmýšľať. Moja mama mala pravdu - mesiace, ktorých mená obsahujú „r", sú veľmi nebezpečné.