
Pancho Villa (v strede) spolu so svojou ozbrojenou družinou.
FOTO - ARCHÍV
Pred 85 rokmi, 15. marca 1916 sa americký prezident Woodrow Wilson rozhodol vyslať do Mexika šesťtisícšesťsto vojakov, aby tam „živého alebo mŕtveho“ chytili legendárneho revolucionára, pištoľníka, zlodeja kráv a vlakového lúpežníka Francisca Pancha Villu.
Tento chlapík si dovolil 9. marca s asi 600 mužmi prekročiť americké hranice a napadnúť mestečko Columbus v štáte Nové Mexiko. O život pritom prišlo sedemnásť Američanov. Pancho sa tak do histórie zapísal ako jediný veliteľ cudzej ozbrojenej polovojenskej jednotky, ktorá ako prvá a doteraz i posledná napadla územie Spojených štátov.
„Nenávideli ho tisíce, ale milovali milióny,“ spieva sa v známej mexickej pesničke o legendárnom Panchovi. Narodil sa v roku 1878 v štáte Durango pod menom Doroteo Arango. Svoje pištoľnícke sklony vraj prejavil už ako 16-ročný, keď zavraždil majiteľa farmy za to, že údajne zneuctil jeho sestru. Pancho musel osedlať koňa a zutekať do hôr. Živil sa krádežami dobytka. Čoskoro však natrafil na bandu profesionálnych zlodejov kráv, ktorých viedol istý Francisco Pancho Villa. Pri jednom zo záťahov na bohatú farmu gang prekvapila horská polícia a Francisco zahynul. Doroteo po ňom prevzal velenie i meno. Možno preto, aby si zabezpečil autoritu v bande. Vtedy, už pod menom Pancho Villa, svoje aktivity rozšíril i na vykrádanie vlakov. Pamätníci tvrdia, že to robil so šarmom.
Legendárny bandita dostal svoju príležitosť po vypuknutí mexickej revolúcie v roku 1910. Ako prirodzenú autoritu, výborného strelca a experta na rabovanie dedín si ho zavolal revolucionár Abraham Gonzáles a naverboval ho do svojich služieb. Villa zohnal chlapov a stal sa generálom bojujúcim na severe krajiny. Charizma a víťazstvá ho dostali do novín a Pancho sa stal idolom más, predovšetkým žien.
V tom čase si ho začali ako svojho favorita všímať aj Spojené štáty. Generál Scott, vojenský poradca vtedajšieho amerického prezidenta Wilsona, v ňom videl „mexického Georgea Washingtona“. Kariéru mu pokazila rezignácia mexického revolucionárskeho lídra Victoriana Huerta. Pri bitke o nástupníctvo si totiž Američania zvolili za favorita Villovho rivala - Venustiana Carranzu. Pancho zúril.
Už v januári 1916 „neznámi banditi“ zabili skupinu Američanov v štáte Chihuahua. Deň D prišiel až 9. marca 1916, keď Villa vypálil spomínané mestečko Columbus. Tentoraz zúrili Američania.
Na rozkaz amerického prezidenta vstúpila armáda pod velením generála Johna Pershinga na mexické územie a v spolupráci s mexickou vládou začala Pancha Villu hľadať. The New York Times začali správu o vyslaní amerických jednotiek k južnému susedovi titulkom Na počiatku bolo slovo a tým slovom bol Villa.
Ďalších jedenásť mesiacov Pancho unikal a americké zasahovanie na mexickom teritóriu vyvolalo diplomatickú krízu, neskôr nasledovalo násilie. Mexická armáda začala napádať Pershingove jednotky. Zahynulo pritom sedemnásť Američanov a 38 Mexičanov. Generál Pershing, ktorý v tom čase už velil 150-tisíc mužom, do Washingtonu odtelegrafoval pamätnú vetu: „Villa je všade a zároveň nikde.“ Američania sa museli v januári 1917 vrátiť domov.
Legendárny pištoľník a revolucionár získal ďalší primát - pri neúspešnej naháňačke americká armáda prvýkrát použila ťažké tanky a lietadlá. Partizánska vojna mexického hrdinu sa stala predzvesťou neskorších neúspechov silných armád pri útokoch na malé polovojenské jednotky.
Villa sa utiahol na sever Mexika, kde sa venoval poľnohospodárstvu. V roku 1920 dostal od vlády milosť.
Legendu modernej mexickej histórie napokon zastrelil 20. júla 1923 pred bankou v mestečku Parral v štáte Chihuahua doteraz neznámy útočník. V Mexiku kolujú legendy, že išlo o žiarlivého manžela, ktorého žena sa do legendárneho revolucionára zamilovala. JURAJ TOMAGA
Zajtra - Prvý elektrický holiaci strojček