Šimon Šafránek - 23 * Vydal Labyrint, ako prvý zväzok edície Labyrint Fresh * Praha 2005 * 92 strán

Šimon Šafránek (1977) už nie je na poli kultúry žiadnym nováčikom: literárne debutoval v roku 2000 zbierkou poviedok Ohnivá kola, pracoval ako producent a dramaturg v Českej televízii, je autorom dokumentu The Myth o fanúšikoch kultového hudobníka Nicka Cavea. O to väčšmi prekvapuje, že jeho novela 23 je formálne i obsahovo absolútne nezvládnutá.

Autor nás v rýchlom slede amatérskych filmových záberov uvádza do sveta nelegálnych technoparties a "undergroundovej kultúry" najmladšej generácie, v ktorej, samozrejme, nesmú chýbať drogy, hudba, alkohol, sex a nadmerná dávka nefunkčných vulgarizmov.

Chaotické výpovede štyroch českých dobrodruhov na ceste po európskych diaľniciach, squatoch a poloilegálnych kluboch sú popretkávané opismi inhalácií marihuany a omamných plynov, krátkych tripov a alkoholového opojenia.

Šafránkovi síce nemožno uprieť snahu o zobrazenie tvrdej reality vytriezvenia, chladných a bezcenných rán po nekonečných dňoch putovania a prebdených nociach, ale tie vyznievajú rovnako gýčovito ako schematický ľúbostný príbeh, ktorý je nosným pilierom celého textu. Pokus o začlenenie populárnej kultúry do textu je neorganický a presviedča nás o tom, že v strednej Európe ešte vonkoncom nežijeme v postindustriálnej ére.

Ktovie, či mal tento ľahký mainstreamový príbeh zo zákulisia európskej technoscény aj iné ambície, ako len pobaviť cestujúcich v metre a električkách. Odpoveď nepoznáme - zostáva na autorovi a predovšetkým čitateľovi, ktorý po jeho diele siahne.

Knihu možno chápať ako pokus o nový generačný druh próz a póz kerouacovského typu. Niečo o tom by napovedal autorov štýl, i keď jeho novela úroveň vycibrených Kerouacových textov zďaleka nedosahuje. Podobne by sa dalo hovoriť aj o téme, príbehu, postavách a jazyku, ktorý mladý pražský spisovateľ používa.

Téma cesty za dobrodružstvom, voľným bezstarostným životom, hudbou, sexom a slobodou je večná, hoci zo sémantického hľadiska sa zdá vyčerpaná. Stereotyp próz "na ceste" sa nepodarilo prekročiť ani Šimonovi Šafránkovi.

Isté je len to, že sa v českej literatúre zjavil nový druh próz o mladých a pre mladých, opisujúci život subkultúr a ich úzkeho identifikačného ohraničenia (tomuto žánru sa u nás venuje Michal Hvorecký).

Svojský jazyk, využívanie slangu a lexiky subkultúr nie je vo svetovej literatúre ničím novým, v našom regióne sa však môže tento fenomén ešte stále javiť ako novátorský a progresívny. Určite by preto nebolo na škodu, keby takýchto pôvodných textov vzniklo čo najviac.

Autor: PATRIK ORIEŠEK(Autor je doktorandom v Ústave svetovej literatúry SAV)