správania zastrešuje anglický výraz "compliance". Ide o snahu integrovať pracovníkov bánk a zvýšiť mieru ich zodpovednosti pri narábaní s dôvernými informáciami s cieľom udržať dobré meno banky. Práve meno je najdôležitejším aktívom serióznej banky. Stačí sa obzrieť dozadu a uvidíme, že akákoľvek nepodložená dezinformácia pri dobre zabezpečenej logistickej sieti dokáže dočasne poškodiť povesť banky.

Compliance sa stáva súčasťou firemnej kultúry. Väčšina univerzálnych peňažných ústavov totiž v posledných rokoch zistila, že nielen firemní, ale aj malí klienti sú pre nich zaujímaví. Drvivá väčšina bánk kladie zvýšený dôraz na obsadenie a udržanie retailových zákazníkov. Jemne ladené ovplyvňujúce techniky predaja a vysoko osobný prístup zdôrazňujúci jedinečnosť klienta nie sú už len základnou črtou privátnych bankárov. Správanie pracovníkov prvého kontaktu si vyžaduje pozmeniť doposiaľ uplatňovaný pasívny prístup ku klientele. Zmena v správaní bankového úradníka môže byť vďaka dynamickému bankovému prostrediu veľmi rýchla. V mnohých prípadoch deklarované dokumenty firemnej kultúry strácajú vypovedaciu hodnotu a slúžia len ako historická spomienka.

Práve compliance si vďaka svojej univerzálnosti získava štatút oporného bodu. Kľúčovými sa stávajú otázky prístupu k dôverným informáciám a legalizácia príjmov z trestnej činnosti.

Slovenský právny poriadok pozná pojem zneužitie dôverných informácií, ale praktická vymáhateľnosť v tejto oblasti je slabá. Našu ekonomiku, žiaľ, charakterizuje vysoká miera preferovania určitých záujmových skupín, rozšírená sieť ekonomických bratstiev a podvedomé akceptovanie korupcie.

Z tohto dôvodu sa dodržiavanie zásad dôverného prístupu k bankovým informáciám opiera iba o vysoký stupeň morálky držiteľa bankového tajomstva. Do popredia sa dostáva fakt, že oddanosť firemnej značke ma oveľa väčšiu hodnotu ako písomne deklarované sankcie definované v trestnom zákonníku.