a ním reprezentované podielové fondy si na Slovensku získavajú čoraz masovejšiu popularitu. Je to najviac sa rozvíjajúca časť slovenského trhu finančných investícii. Svedčí o tom viac ako dvojciferný nárast prostriedkov pod správou na Slovensku predávaných podielových fondov. Takto pred rokom spravovali fondy na Slovensku niečo okolo 40 mld. Sk, dnes je to suma tesne približujúca sa 80 mld. Sk.

Dôležitý je budúci vývoj, nie minulý

Síce to stále nie je suma objemu prostriedkov uložených na termínovaných vkladoch, trend jasne hovorí o enormne zvýšenom záujme o tento, všade na vyspelých trhov bežne používaný, nástroj zhodnocovania prostriedkov.

Z pohľadu percentuálnych prírastkov spravovaných prostriedkov v podielových fondoch patrí Slovensko aj v celoeurópskom a celosvetovom meradle k jednoznačne najdynamickejším trhom vo svete. Aj keď z hľadiska absolútneho objemu spravovaných aktív vo fondoch ešte ani zďaleka nedosahujeme čísla ako niektorí európski giganti (Luxembursko, Francúzsko), naše percentuálne nárasty vysoko prevyšujú ostatné európske krajiny. Druhá najúspešnejšia krajina Fínsko napríklad za prvé 3 kvartáli 2004 dosiahla len polovicu nášho percentuálneho nárastu. Ak to takto pôjde ďalej už v krátkom čase by sme sa mohli dočkať toho, že Slovensko nebude najmenšou "fondovou" krajinou v Európe.

Z pohľadu prínosu pre investorov treba povedať, že hoci podielové fondy neposkytujú až takú mieru istoty ako terminované vklady (vopred stanovený výnos), investovanie do nich sa podielnikom vyplatilo a v uplynulom roku dokázala väčšina z nich priniesť investorom vyššie výnosy ako termínované vklady. Pri tomto druhu zhodnocovania úspor však ďaleko viac závisí od správneho výberu či už druhu podielového fondu alebo meny, v ktorej investuje. Niektoré druhy sú Slovákmi viac preferované iné menej, niektoré sú rizikovejšie iné konzervatívnejšie, niektoré vedia priniesť mierny, ale stabilný výnos, iný vyšší ale volatilnejší.

Podielové fondy sa delia do štyroch základných skupín. Na peňažné fondy, dlhopisové fondy, akciové fondy, zmiešané fondy a fondy fondov.

Obľúbenosť a výkonnosť

Za uplynulý rok boli najobľúbenejšie peňažne fondy investujúce v slovenských korunách. Sú to fondy najmenej rizikové a určené na najkratšiu lehotu investície. Niektorí odborníci ich dokonca vzhľadom na ich povahu a konzervatívnosť nepovažujú ani za skutočné finančné investovanie, ale len akési dočasné riešenie, prípravu na skutočnú investíciu. Aj tieto ultra konzervatívne fondy s minimálnou mierou rizika však dokážu zarobiť investorom viac ako termínované vklady. Investori sa o tom presvedčili aj v uplynulom roku, keď ich výkonnosť dosiahla 3,5 % až 5% ročne. Očakávať však podobne vysoké výnosy aj v budúcnosti je značne nereálne. Výnos peňažných fondov totiž závisí od aktuálnych úrokových sadzieb kótovaných Národnou bankou Slovenska. A tie ako určite mnohí z vás zaregistrovali, značne poklesli. Momentálne sa pri dvojtýždňových úložkách pohybujú na úrovni 2,5 - 3%. Ak si od toho odpočítame nevyhnutné náklady fondu vyjadrené vo forme ročných poplatkov dostaneme výnos, ktorý môžeme v najbližšom období očakávať od peňažných korunových fondov. Investori, ktorí teda očakávajú od svojich investovaných peňazí niečo viac a majú ich k dispozícii na dlhšie obdobie by sa mali poobzerať po rizikovejších investíciách.

Medzi ne patria napríklad dlhopisové fondy. Tie korunové priniesli investorom za posledný rok od 7,5 % do 12%. To všetko za cenu dlhšieho investičného horizontu, ktorý sa pri týchto druhoch fondov odporúča na viac ako ročné investičné obdobie a za cenu väčších výkyvov v hodnote podielov - teda vyššej rizikovosti. Ak by napríklad došlo k nečakanému zvyšovaniu úrokových sadzieb peňažným fondom by to pravdepodobne pomohlo, pri dlhopisových fondoch by sa to prejavilo v poklese cien už emitovaných dlhopisov a tým aj poklese hodnoty dlhopisových fondov. Tento pokles je však časovo aj rozsahovo značne obmedzený a zďaleka nemôže dosahovať výkyvy rizikovejších akciových fondov. Posledný vývoj na Slovensku bol však opačný a pre dlhopisové fondy mimoriadne priaznivý. Postupné niekoľkonásobné znižovanie sadzieb zo strany NBS sa pozitívne prejavilo v náraste ich hodnoty. Preto sa im aj podarilo dosiahnuť oveľa vyššie výnosy ako peňažným fondom. Keďže úrokové sadzby sa momentálne pohybujú na úrovni tých eurových, podobne priaznivý vývoj v tejto oblasti očakávať nemôžeme a dlhopisy sa budú musieť spoľahnúť viac na svoj pravidelne vyplácaný výnos a už až tak nie na zmenu svojej hodnoty. Investori však nemusia mať hlavy v smútku. Podobný vývoj sme zaznamenali v poslednom období v eure denominovaných dlhopisoch a ich výnos sa pohybuje za posledný rok na úrovni 4 - 6,5%. V Amerike bol vývoj dokonca mimoriadne nepriaznivý a niekoľkonásobné zvyšovanie úrokových sadzieb pôsobilo proti výnosnosti dolárových dlhopisových fondov. Aj tak si však väčšina týchto fondov dokázala v ročnom vyjadrení udržať pozitívnu výkonnosť.

Najrizikovejšie a na investičný horizont a znalosti investorov najnáročnejšie fondy sú akciové. Tieto sa už nie vždy riadia len ekonomickými ukazovateľmi a ich vývoj je najmenej predvída-teľný. Práve preto si vyžadujú dostatočne dlhý investičný horizont, tak aby čas mohol pohltiť krátkodobé i niekoľkopercentné výkyvy cien na trhoch. Zo štatistického, dlhodobého hľadiska sú však tieto fondy pre investorov najprínosnejšie. Medzi najrizikovejšie fondy v tejto skupine patria tie, ktoré sa úzko špe-cializujú na niektorý z ekonomických sektorov resp. regiónov.

V dobrých časoch však vedia ako kompenzáciu za svoju rizikovosť odmeniť investorov nadpriemerným výnosom. Pri týchto fondoch je mimoriadne dôležitý správny výber a možno aj načasovanie nákupu a určite by nemali tvoriť príliš veľkú časť celkovej investície podielnika. Príkladom môže byť posledný vývoj vo fondoch zameraných na akcie východoeurópskeho regiónu, ktoré zarábali aj vyše 50%. Ako opačný príklad možno pomôže vývoj po roku 2000, keď množstvo technologických fondov stratilo väčšiu polovicu svojej hodnoty. V niektorých prípadoch, smutne známych aj na Slovensku, to dokonca viedlo až k zlúčeniu týchto fondov s inými stabilnejšími typmi akciových fondov.

Ďalšie dva druhy podielových fondov zmiešané fondy a fondy fondov sú v podstate určitou kombináciou predošlých typov fondov. Na rozdiel od predošlých troch typov investujú do vopred stanoveného portfólia, ktoré je už rozdelené medzi akciové a dlhopisové druhy aktív. Toto zloženie sa pritom v čase môže a nemusí meniť. Fondy fondov využívajú kvality rôznych fondov, prípadne aj správcov a majetok podielnikov investujú do ďalších precízne vyberaných fondov, pri ktorých veria, že sú v tej ktorej oblasti najkvalitnejšie. Rovnako ako akciové fondy si tieto dva druhy fondov ešte len nachádzajú miesto v investíciách slovenských podielnikov.

O tom, že sú zatiaľ podceňované svedčí aj porovnanie s investíciami v ostatných európskych krajinách.

Ponuka i kvalita stúpa

Podľa údajov Slovenskej aso-ciácie správcovských spoločností je na Slovensku momentálne oficiálne distribuovaných 299 fondov zastupovanými 15 spoločnosťami a spravovaných vyše 30 správcovskými spoločnosťami. Slovenskí investori si teda majú s čoho vyberať a podľa čoho hodnotiť.

Aj keď množstvo fondov distribuovaných na Slovensku nie je až také vysoké ako v iných vyspelých štátoch, aj pri 300 fondoch už môže byť výber dostatočne komplikovaný a náročný. Samotný výber medzi jednotlivými druhmi fondov si vyžaduje pomoc a rady profesionálov.

Tí sú podielnikom k dispozícii či už v bankách alebo tzv. externých distribučných sieťach. O kvalite a úrovni ich služieb si už každý investor musí urobiť záver sám. Aj keď to určite nemôže byť jediným meradlom na ilustráciu v tabuľke na str. 19 uvá-dzame aspoň najviac výkonný a najmenej výkonný fond za posledný rok od každého distribútora (správcu) prítomného na Slovensku. Jednotlivé fondy v tabuľke patria do rôznych skupín, ich vzájomné porovnávanie teda nie je relevantné a bolo by chybou.

Sme prehnane konzervatívní?

Ako už bolo naznačené, Slovensko v oblasti podielových fondov nevyniká len svojím dvojciferným nárastom. Naša krajina vyčnieva aj pri pohľade na štruktúru investícii uskutočnených investormi. Pod štruktúrou pritom rozumieme rozloženie investícií medzi základné druhy fondov, teda peňažné, dlhopisové, akciové, zmiešané a fondy fondov.

Letmý pohľad na poslednú známu štatistiku organizácie FEFSI - združujúcej európskych zástupcov trhov kolektívneho investovania a Slovenskej aso-ciácie správcovských spoločností - zobrazujúcu priemernú investíciu investorov ukazuje odlišnosti slovenských investorov oproti relevantným priemerom či už v Európe, v Amerike alebo vo svete. Slováci sú až extrémne opatrní a konzervatívni, keď vyše polovicu svojich investícii zverili pod správu peňažných fondov. Akciové fondy na Slovensku výrazne zaostávajú. Aj vývojovo akoby sme pritom išli opačne. Ak sa totiž pozrieme na údaje od konca roku 2003 či už v Európe, Amerike alebo aj z celosvetového hľadiska, význam peňažných fondov klesal, prípadne stagnoval. Na Slovensku oproti tomu vzrástol o takmer 7 %.

Na všetkých vyspelých trhoch finančných investícií pritom platia rovnaké základné pravidlá, Prvé z nich hovorí o riziku a výnose. Zjednodušene sa dá interpretovať ako: čím vyšší výnos, tým vyššie riziko. Peňažné fondy patria medzi najkonzervatívnejší spôsob investovania, nasledujú ich dlhopisové a medzi najrizikovejšie patria akciové fondy. Druhým pravidlom je, že čím dlhší investičný horizont investor má, tým vyššie riziko si môže dovoliť podstúpiť. Riziko krátkodobých výkyvov v hodnote podielového fondu totiž čas dokáže značne eliminovať. Toto pravidlo sa však nedá zovšeobecniť, pretože existujú investori, ktorí nechcú, nemôžu a neakceptujú aký-koľvek pokles hodnoty (i keď len dočasný) ich majetku. Posledným pravidlom, ktoré si nezaškodí pripomenúť, je, že historické výnosy nie sú zárukou a ani určujúcim faktorom budúcich výnosov.

Špecifické postavenie Slovenský kapitálový trh, a teda aj slovenský investor, má vo vzťahu k týmto pravidlám, ale nielen k nim, trochu inú pozíciu a je ovplyvňovaný množstvom špecifických faktorov. Práve z toho pravdepodobne pramení aj naša extrémna konzervatívnosť a odlišnosť oproti vyspelejším trhom.

Menové riziko

Po prvé, trh so slovenskými akciami takmer neexistuje a každý slovenský investor, ktorý vlastní koruny a chce rizikovejšie investovať, je nútený tak robiť prostredníctvom zahraničných akcií a automaticky podstupuje aj menové riziko. Okrem pohybov cien akcií má teda na jeho výnos (stratu) vplyv aj pohyb výmenného kurzu koruny voči euru, americkému doláru alebo inej mene. Investori z každej strany počúvajú, že slovenská koruna voči euru posilňuje a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by to tak nemalo byť až do nášho vstupu do Európskej menovej únie (EMU). Posilňovanie koruny pritom ukrajuje zo ziskov, ktoré investori môžu z akciových fondov získať. Možno práve preto slovenskí investori zanedbávajú akciové fondy a do ich správy zverili len asi 5% svojich peňazí.

Aj na Slovensku sú však investori, ktorí vlastnia hotovosť v inej než slovenskej mene, prípadne sa chystajú svoje investície spotrebovávať v cudzích menách alebo až po našom vstupe do EMU a nechcú podstupovať menové (či už pozitívne alebo negatívne) riziko. Práve pre nich sú "cudzomenové" fondy riešením. Treba podotknúť aj to, že existujú akciové fondy, ktoré napríklad za minulý rok zarobili investorom viac ako korunové fondy, a to i napriek kurzovým stratám. Psychologický faktor posilňovania koruny je však silnejší a je aj jedným z najmarkantnejších príčin konzervativizmu slovenských investorov, ktorý sa ukázal v poslednom roku.

Riziko verzus výnos

Ďalším z faktorov, ktoré pôsobia na slovenských investorov, sú historicky zaujímavé výnosy korunových peňažných a dlhopisových fondov spôsobené vysokými východiskovými úrokovými sadzbami a ich postupným znižovaním. Vďaka tomu sa darilo aj relatívne konzervatívnym fondom dosahovať nadpriemerné výnosy. Pri vysokých minulých výnosoch slovenskí investori len veľmi neradi podstupovali dodatočné riziko spojené napríklad s akciovými fondmi. Táto reakcia je v celku logická a nasvedčuje tomu napríklad aj situácia v Turecku, kde sa momentálne úrokové sadzby pohybujú na úrovni 16,5 % a podiel peňažných fondov na trhu kolektívneho investovania je vyše 75 %. Na Slovensku sú však vysoké úroky, ako sa zdá, definitívne za nami a v tomto smere sa náš trh stáva štandardnejším. Najkratšia úroková sadzba NBS sa momentálne pohybuje na úrovni 3 %. Ak od tejto sadzby odpočítame ešte poplatky za správu, dostaneme výnos, ktorý môžeme očakávať od peňažných fondov. Pri takomto výnose je už riziko a možný nadvýnos či už pri dlhopisových alebo akciových fondoch oveľa lákavejší. To by mohlo napomôcť väčšej popularite rizikovejších fondov a postupné približovanie štruktúry slovenských investícií tým z vyspelých trhov.

Pohodlnosť

Ďalším z faktorov, ktorý určite ovplyvnil štruktúru slovenských investícií, je náročnosť jednotlivých druhov investícií. Najľahšie, najmenej komplikované a najbezpečnejšie je predať slovenskému investorovi peňažný fond. To však neznamená, že je to pre investora aj to najvhodnejšie a že to aj v budúcnosti bude pre neho to najvýhodnejšie. Je to však určitou povinnou daňou za neskúsenosť.

Všetky tieto faktory naznačujú, že pri štandardizácii podmienok na slovenskom trhu by sme sa už v budúcnosti nemali dočkať tak výraznej preferencie peňažných fondov v štruktúre slovenských investícií. Avšak pre určitých investorov budú mať aj naďalej svoje miesto a veľký význam, aj keď už pravdepodobne nebudú tvoriť viac ako 53 % všetkých investícií.

Pavol Poklemba manažér private banking Ľudová Banka, a.s.