ho ministerstva zahraničných vecí. A tlačový tajomník Bieleho domu Ari Fleischer jedným dychom dodal: „Prezident má obavy z predaja akýchkoľvek ruských zbraní a rakiet Iránu.“

Opačné pohľady

Z dôrazných vyhlásení predstaviteľov Bushovej administratívy je viac než zrejmé, že americká nespokojnosť nie je namierená proti samotnej návšteve iránskeho prezidenta, ale proti obsahu Putinovho stretnutia s Chatámím. Spojené štáty považujú Irán spoločne s Irakom a severnou Kóreou za tzv. darebácke štáty, od ktorých môžu očakávať iba to najhoršie. Ak Rusi začínajú koketovať s islamským režimom v Teheráne napriek faktu, že Chatámí patrí medzi tamojších poloreformátorov, Amerika môže celú akciu vnímať presne opačne, než sa ju snažia prezentovať ľudia gospodina Putina.

Igor Ivanov, ruský minister zahraničia, vyhlásil, že Západ a najmä USA podcenili politický charakter Chatámího cesty v Moskve. Vraj spevnenie rusko-iránskych vzťahov posilní stabilitu v oblasti. Američania si ale myslia opak. Obávajú sa, že nielen iránsko-ruský hraničný región sa stane menej bezpečným, ale aj región Stredného východu. Tak či onak zostáva skutočnosťou, že Putin odstúpil od tajnej dohody podpísanej pred šiestimi rokmi Jeľcinom a Clintonom. Zmluva neumožňovala predaj žiadnych ruských zbraní Iránu. Irán v tom čase naplno figuroval na zozname krajín podporujúcich terorizmus. V tom istom čase ako Putin pripravoval obchod s Chatámím, Bush obnovil zákaz obchodovania a investícií v Iráne. Sankcie zaviedol v roku 1995 prezident Bill Clinton a dnes sa mali skončiť. Podľa Busha ale Irán aj naďalej „ohrozuje americkú národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a ekonomiku“.

Kúpia všetko farby kaki

Iba podľa informácií zverejnených ruským denníkom Nezavisimaja gazeta pôjde medzi Ruskom a Iránom o vskutku parádny vojenský obchod. Teherán je pripravený nielen kúpiť pomaly všetko, čo má farbu kaki, ale dokonca aj v licencii viaceré zbrane vyrábať. Istá je vraj aj kúpa ruského raketového obranného systému S-300, stíhačiek, vrtuľníkov, hliadkových člnov a v budúcnosti vraj aj ponoriek s taktickými raketami. A keďže už v minulosti Irán nezakrýval ambície stať sa vlastníkom jadrových zbraní, Američanov hnevá aj informácia o rusko-iránskom kontrakte na dokončenie výstavby jadrového reaktora pre elektráreň v meste Bušer v hodnote 800 miliónov dolárov.

Pravdaže zo strany Ruska nejde vonkoncom o nejakú náhodnú akciu. Moskva si predsa veľmi dobre musí uvedomovať, čím dokáže Američanov poriadne nahnevať. Ibaže Putin sa o to zrejme nestará. Sleduje ruské záujmy a ciele a aj návšteva iránskeho prezidenta, nech už iránsky režim Američania akokoľvek nenávidia, zapadá do jeho projektu tzv. diverzifikovanej zahraničnej politiky.

Jevgenij Volk z americkej nadácie Heritage Foundation k tomu všetkému logicky dodáva: „Rusko-iránsky zväzok bude mať negatívny efekt na vzťahy Washingtonu a Moskvy.“

MICHAL HAVRAN