
FOTO - ASFK
Kadosh je hebrejský výraz pre posvätný, svätý. Rovnomenný izraelsko-francúzsky film konfrontuje pravidlá ortodoxných židov z izolovanej štvrti vnútri súčasného Jeruzalema s právom na lásku. Pár krokov od rušných ulíc nabitých autami a reklamou sa mladé dievča na rabínov príkaz vzdá milého a vydá sa za nemilovaného muža - fanatika viery. Jej sestra sa naopak zo šťastného, ale bezdetného zväzku nechá vyhnať, aby sa jej manžel pokúšal o syna s inou - aj keď vie, že je neplodný. Pre nás je takáto poddajnosť nepredstaviteľná a nádych vzbury hrdiniek, akokoľvek vraj Kadosh ortodoxných židov pobúril, sa nám môže zdať smiešne nedostatočný.
Tento film skôr pripomína dokonalý dokument o obradoch, zvykoch a životnom štýle a tomu je podriadený aj zvláštny rytmus rozprávania. Ráno mužov sa začína modlitebným rituálom, pri ktorom ďakujú, že ich Boh nestvoril ako ženy; modlitbami, respektíve štúdiom tóry a debatami potom strávia celý deň. Zatiaľ cudne zahalené manželky pracujú, živia rodinu, starajú sa o deti a v noci poslušne čakajú na často len mechanický sex bez rozkoše; ak nie sú práve „nečisté“. Tok tých ustálených dní akoby diktoval aj režisérov jazyk: kamera pozvoľna sleduje muža prechádzajúceho stále dookola pri diskusii o viere v jedinom dlhom zábere, zatiaľ čo ženy v obrazoch rámovaných večným prítmím ticho posedávajú s rukami v lone a očami uprenými kamsi mimo priestoru a času.
V odťažitom, zmierlivo chladnom pokoji, ktorý nás musí provokovať, tiež skrýva Kadosh svoju najúčinnejšiu zbraň, lebo metóda sa tu prekrýva s náladou príbehu: je to vzdialený, neuchopiteľný, ale aj podmanivý svet. A v tej iracionálnej tónine je film zaujímavejší než vo chvíli, keď hrdinky dajú nazrieť do svojich spální a začnú sa pýtať na veci okolo sexu.
Autor: Tomáš Karger(Autor študuje na pražskej FAMU)