Slovenský futbalista storočia Ján Popluhár (narodený 12. septembra 1935 v Bernolákove) sa s Eusébiom stretol prvýkrát nie ako súper, ale spoluhráč v jednom drese. Nie v barsakom, ale modrých farbách výberu planéty. Oboch velikánov nominovali v roku 1963 do mužstva sveta, ktoré si zmeralo sily vo Wembley s Anglickom pri príležitosti storočnice vzniku prvej (anglickej) futbalovej federácie na zemeguli.

"Obaja sme nastúpili od začiatku. Eusébio bol mladík, najväčšia nastupujúca hviezda. Bolo to skvelé, veselé, bezprostredné chlapčisko. Neskôr som sa ním stretol pri vyhlasovaní našich najlepších futbalistov v Ružomberku. Už bol váženým funkcionárom svetového futbalu. Imponovalo mi, ako sa vedel ihneď adaptovať na zvyky našej krajiny," začal malú sondu o portugalskom futbale 62-násobný čs. reprezentant, dlhoročná opora Slovana Bratislava v strede obrany.

Popluhár, spomínajúc na zápas z roku 1965, ihneď upozornil: "To nebol iba Eusébio, ale celý útok s Augustom, Torresom, Simoesom, elegantným záložníkom Colunom, obranným pilierom Germanom, brankárom Pereirom. Obdivoval som Benficu. Maďarský tréner Béla Guttmann, neskôr jeho krajan Lajos Czeiler i Rumun Elek Schwartz dokázali skvele skĺbiť latinskú techniku a stredoeurópsku tvorivosť."

Súperovi sa ihneď na začiatku zranil Mendes. "To je vždy zradné. Mužstvo sa vtedy zomkne. My sme začali búšiť do plných. Mali sme šance a zahadzovali. Zrazu ušiel Eusébio. Vytláčal som ho do rohu a on zrazu vypálil. Nevidím do duší hráčov, ale keď to chcel tak trafiť, bol to ťah génia, ktorý vyjde raz za sto rokov. Nevylučujem, že chcel predĺžiť prudký center na druhú stranu a lopte dal na klzkom teréne nečakaný falš."

Na konci prvého polčasu mohlo Československo vyrovnať, kopalo jedenástku. Tréner Jíra určil ako jednotku na jej realizáciu Popluhára. Pražská Mladá fronta napísala, že skúsený hráč sa šance zľakol. "Hlúposť. V Slovane som ich kopal desiatky, tuším jedinú dal do žrde (v sezóne 1960/1961 bol Popluhár dokonca s desiatimi premenenými pokutovými kopmi najlepším strelcom Slovana - pozn. red.). Ani som sa nenazdal, už sa rozbiehal Weiss. S Vladom som sa nikdy nebavil, prečo to urobil. Možno z pocitu viny, že práve jemu Eusébio ušiel. Neviem. Postup sme si prehrali nepremieňaním šancí. Ani nie tak doma, ako v odvete v Porte, kde Portugalci zubami-nechtami zachránili remízu 0:0. Ten jeden Eusébiov gól sa zveličuje, my sme v dvoch stretnutiach nedali ani jeden."

Legendárny obranca má ešte jednu spomienku na portugalský futbal. Nespravodlivo sa na ňu zabúda. So Slovanom sa lúčil na jeseň 1968 v stretnutí Pohára víťazov pohárov proti FC Porto, v ktorom Bratislavčania zvíťazili 4:0. Súťaž v máji 1969 proti Barcelone vyhrali. Na triumfe má teda nepochybne zásluhu aj Popluhár. "Veď vo finále som nehral, to som už bol pol roka v Lyone. Ľudia si zapamätajú len najslávnejšiu finálovú zostavu, nie celý káder. Taký je futbalový život všade. Kto si spomenie, že pri striebornej medaile z čílskych majstrovstiev sveta hral tri stretnutia v skupine mládenec Adamec?" oponoval vždy skromný Popluhár.