Králi futbalu sa zabávajú "na staré kolená" na posledných majstrovstvách sveta v Kórei a Japonsku - vľavo Pelé a Eusébio. FOTO - ČTK/AP
Lialo ako z krhly. Štadión na Tehelnom poli beztak praskal vo švíkoch pod náporom 60-tisíc divákov. Platilo, že československá reprezentácia sa v Bratislave nedá zdolať. V máji šesťdesiateho tretieho túto tradíciu síce natrhlo Anglicko (zvíťazilo 4:2), ale v kvalifikačných zápasoch mali domáci hráči pri Dunaji stopercentnú bilanciu. Až do nevľúdneho 25. apríla 1965.
Československí obhajcovia futbalového striebra z čílskych majstrovstiev sveta hrali o postup na anglický šampionát 1966. Podľahlo Portugalsku 0:1, ktoré malo síce slávnu Benficu Lisabon, na MS však nikdy neštartovalo.
Gól proti všetkej logike
Futbalisti iba rozohrávali taktickú partiu. Portugalcom sa hneď na začiatku zranil Mendes. V tých časoch nemohol prísť na ihrisko nový hráč, striedať sa nesmelo za žiadnych okolností. Súper musel dohrať s desiatimi.
Portugalsko sa stiahlo, aj slávny útočník Eusébio da Silva Ferreira si chodil po lopty na vlastnú polovicu ihriska. Na konci prvej dvadsaťminútovky sa rozhodol. Proti akejkoľvek logike sa pustil do päťdesiatmetrového sóla. Vyhol sa Weissovi, Popluhár ho vytlačil do uhla, asi päť metrov od čiary, takmer k rohovej zástavke.
Dobre stavaný útočník s pleťou farby mliečnej čokolády s hustými kučeravými vlasmi zahral po druhý raz geniálne, tiež proti logike. Vystrelil hore k bližšej žrdi. Schrojfov ekvilibristický zákrok bol márny. "Gumár", najlepší brankár MS 1962, prisahal, že takú rafinovanú strelu by nechytil nikto.
Československo sa do Anglicka neprebojovalo. Portugalsko áno. Stalo sa obdivovaným čiernym koňom šampionátu s bronzovom medailou a Eusébio kráľom majstrovstiev. Dal deväť gólov v šiestich stretnutiach.
Cez Brazíliu
Portugalci sa stretli v skupine so svojím juhoamerickým, rovnakou rečou hovoriacim, no futbalovo omnoho slávnejším bratom - Brazíliou. Pelé odkrivkal so zranením. "Európsky Pelé", čo nie je celkom presné, lebo Eusébio sa narodil v juhovýchodoafrickom Mozambiku, jeho hlavnom meste Laurenco Marques (dnešné Maputo) 25. januára 1942, oslnil. Dal dva góly, Portugalsko vyhralo 3:1.
Najpovestnejší Eusébiov zápas prišiel vo štvrťfinále v súboji s úplne neznámou Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, ktorá prešla ďalej cez Taliansko.
Aby nebolo prekvapení dosť, čiperní Ázijčania viedli v 25. minúte 3:0, keď prevzal žezlo nad vývojom Eusébio. Sólovým únikom a strelou do šibenice vzkriesil nádeje. Potom dal ešte tri góly, Portugalsko vyhralo 5:3. "Neznámi futbalisti otriasli svetom. V okamihu svojej vychádzajúcej slávy však zabudli na jedno - ako ustrážiť čierneho démona s ohňom v srdci a obrovskou silou v kopačkách. Zabudli na Eusébia," rozplýval sa denník Sunday Express.
V semifinále prehrali Portugalci s Anglickom 1:2, v boji o tretie miesto dal potom Eusébio Jašinovi v bráne ZSSR rozhodujúci jediný gól stretnutia.
Spätý s Benficou
Mozambik bol v čase Eusébiových futbalových začiatkov ešte portugalskou kolóniou a zásobárňou talentov. Pani Ferreirová, ktorá vychovala štyroch synov, bola rezolútne proti, aby chlapec odišiel. Eusébiovi zomrel otec, keď mal päť rokov. Funkcionári Benficy išli teda za svojím cieľom cez sedemnásťročného chlapca. Jeho prosbám mama neodolala.
Benficu trénoval maďarský rodák Béla Gutmann. Osvedčil cit diplomata, napokon neskôr sa z neho stal prvý svetový manažér či agent v dnešnom slova zmysle.
Eusébiov mozambický klub Sporting bol spriaznený so svojím lisabonským menovcom, najväčším rivalom Benficy. Tréner teda novú akvizíciu schoval na juh Portugalska do Algarve. Mládenec bol sklamaný. Po siedmich mesiacoch ťahaníc sa lisabonskí kohúti dohodli. Na prvý Eusébiov tréning Benficy prišlo desaťtisíc divákov.
Gutmann Eusébia schovával ďalej. Vedel, čo robí, talent ešte nedozrel.
Vytiahol ho v pravý čas v roku 1961. V priateľskom stretnutí s Pelého Santosom dal v Paríži úplný nováčik Gilmarovi tri góly. O niekoľko mesiacov neskôr vyhrala Benfica vo finále Európskeho pohára majstrov (dnešná Liga majstrov) nad Barcelonou 3:2.
Zdolal Real Madrid
Finále EPM o rok proti Realu považujú dodnes za najlepší zápas slávnej histórie najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže. Madridčania vyniesli tromfy na začiatku. Puskás ľavačkou dva razy zavesil. Portugalci vyrovnali, aby maďarský ostrostrelec skóroval tretí raz. Lisabončan Coluna vyrovnal. Záver patril úplne Eusébiovi.
Najskôr bezpečne premenil pokutový kop, potom prudkým halfvolejom spečatil druhý triumf Benficy. "Real hral famózne, Puskás bol neudržateľný, ale Madrid nemal muža veľkej chvíle. Nemal Eusébia. Zdolal nás futbalista, ktorému bude patriť Európa," prorokoval vplyvný madridský denník El País.
Za najlepšieho futbalistu starého kontinentu vyhlásili Eusébia v roku 1965, v tom roku, keď dal v Bratislave Schrojfovi jediný gól, ktorý rozhodol o postupe Portugalčanov na ich doteraz najslávnejšie majstrovstvá sveta.
Eusébiova socha pred vchodom na lisabonský štadión Benficy da Luz.
FOTO SME - VOJTECH JURKOVIČ
