Šéf TANAP-u TOMÁŠ VANČURA sa na problém pozerá inak.
Prešlo vyše sto dní od kalamity a okrem zadania na vypracovanie štúdie trvalo udržateľného rozvoja Tatier vládny Výbor na obnovu a rozvoj Tatier nepredložil nič. Alebo sa to len zdá?
Keď spadli stromy v Tatrách, povedal som, že je to príprava na diskusiu o národných parkoch. Otázne je, či si vieme predstaviť, s čím sa vyrovnal napríklad poľský národný park pred 50 rokmi. Dohodli sa na vyčlenení A zóny, kde chránia prírodné procesy. Všetky katastrofy sú z pohľadu človeka problém, ale na tomto území sa chápu ako súčasť prírody a človek do nich nezasahuje. Na Slovensku je to inak.
Ako?
Snažili sme sa vytvoriť prísne rezervácie, predvoj dnešnej zonácie. Rozčlenenie na územia, kde budeme zasahovať, a územie, ktoré necháme na samovývin. Počas polstoročia existencie TANAP-u sme nenaplnili ani toto základné. Dôsledkom je výstavba nových lyžiarskych stredísk, útoky lesníkov, poľovníctva.
Koľko z územia národného parku navrhujete nechať bez zásahu?
TANAP má 74-tisíc hektárov. Do zóny A chceme vyčleniť okolo 54 percent, na väčšine sú skaly a kosodrevina. Z hľadiska kalamity je to asi osem percent územia.
Prečo sa lesníci bránia?
Neviem. Ak parlament prijme ráno zákon, že ochrana je nadradená všetkým činnostiam, a popoludní prijme lesný zákon, kde hovorí, že všade treba ťažiť, tak to nechápem. A vystupuje aj otázka rozvoja cestovného ruchu.
Čím sme sa zaviazali voči Európskej únii po vstupe?
Prijali sme zásady aj prípravu siete Natura 2000. Mnohí si neuvedomujú, že keď sme tam nahlásili Tatry, musíme prebrať na seba záväzky. Jedným z nich je vyčlenenie nedotknuteľného územia.
Ako sa správajú voči Tatrám naši politici?
O ponechaní Bavorského lesa na samovývin nerozhodol jeho riaditeľ Sinner, ale nemecká vláda. Nemecký kancelár Schröder je garantom. Štátne lesy idú u nás odstraňovať kalamitu a zalesňovať so stratou blížiacou sa pol miliarde. Neurobila by to príroda za nás a lepšie? Minister László Miklós to povedal pekne - všetko je otázka záujmov.
Akú pozíciu má Miklós v politickom súboji?
U nás nie je ochrana témou dňa. Ale prijať Klausovu myšlienku, že ochraňovať prírodu budeme až vtedy, keď zbohatneme, je zlé.
Minister hospodárstva Pavol Rusko vás nazval zelený taliban, časť verejnosti si myslí, že chcete Tatry zavrieť.
Nezmysel. Chceme ich otvorené, ale s turistami, ktorí budú pozorovať neporušenú prírodu, nie zvážnice a lesy dorýpané od strojov.
Ako vnímate činnosť vládneho Výboru na obnovu Tatier?
Zatiaľ je to vytváranie argumentov za a proti. Rozhodnutie musí prísť, ale nemalo by byť zbytočne rýchle, lebo to môže priniesť nezvratné zmeny. Viem si predstaviť aj referendum.
Aký bude ďalší vývoj diskusie o budúcnosti Tatier?
Neviem, ale som optimista. Informujeme ľudí, ktorí budú rozhodovať. Po vstupe do únie už TANAP nie je národný park Slovákov, ale aj únie. Záujem, aby zostal prírodou, nebude len záujmom hŕstky ochranárov.
Ste ochotní pristúpiť na kompromisy?
Len čo sa týka kvality, nie kvantity. Robme cestovný ruch zameraný na klimatické kúpeľníctvo, ale nebudujme ďalšie zjazdovky. V Tichej a Kôprovej doline nechajme divočinu. Ak prehráme divočinu, prehráme spor o rozširovanie zjazdoviek a stratíme národný park.
Lesníci ťažili v zónach s najprísnejšou ochranou. Rozhodol niekto, či to bolo protizákonné?
Lesníci sa odvolávajú na predpis o bezpečnosti práce a protipožiarnu vyhlášku. Ak má toto väčšiu silu ako zákon, tak môžu odlesniť celý TANAP. Ťažbu v týchto územiach považujem za nezákonnú. Paradoxne, na území, kde ochrana prírody nemá takmer žiadne obmedzenia, ani nezačali so spracovaním dreva. Ako keby testovali citlivosť ochrany.
Lesníci sa obávajú, že ak nezasiahnu, hrozí ďalšia kalamita. Lykožrút, požiare a povodne. Tých sa obávajú aj podtatranské obce.
Ak prijmeme alternatívu, že sme v národnom parku, musíme prijať aj to, že je tu lykožrút. Pre lesníka je škodca, lebo ničí jeho cieľ - predať drevo a mať profit. Na 92 percentách územia, ktoré nie je v najprísnejšie chránenom pásme, môžu lesníci eliminovať rozvoj podkôrneho hmyzu. Územie je však obrovské a nebudú to stíhať.
A povodne a požiare?
Lesníci chcú toky vyčistiť od spadnutých stromov. My hovoríme, že prekážky vodu spomalia. Povodne v národnom parku nehrozia, lebo sme na streche. Opatrenia treba robiť dolu. Riziko požiarov bolo a bude. Problém je, že v strede obrovského kalamitiska sú obce, napríklad Hágy, Polianka či Smokovec. Existujú opatrenia na vytvorenie vyčistených nárazníkových zón v okolí obcí a ciest. Oheň nie je problém pre les, ale pre človeka alebo jeho záujmy.
Tatrám prídu pomôcť dobrovoľníci z Európy
BRATISLAVA - Dobrovoľníci z Česka, Poľska, Maďarska, Francúzska, Holandska, Talianska, Rumunska a Rakúska prídu v lete na dva mesiace pomáhať do Vysokých Tatier likvidovať následky kalamity. Slovenský eurokomisár Ján Figeľ hovorí, že pôjde o 44 ľudí, hoci záujem bol viac ako 10-násobný. Európska únia vyčlenila na ich pobyt u nás 60-tisíc eur.
Pomáhať budú pri čistení v obciach, v korytách potokov, likvidovať haluzinu, odkôrovať stromy, opravovať zničené turistické chodníky a značky. Podľa Figeľa bude únia po sviatkoch rozhodovať aj o žiadosti o pomoc Tatrám z fondu solidarity. (rf)
