Z Číny prišli pätnásti z absolútnej svetovej špičky, zo Slovenska slovom aj písmom desiati amatéri od druhej domácej garnitúry nižšie. Pritom u mužov na 50 km a u žien na 20 km šlo o slovenský šampionát.
Hanba pred očami sveta: v oboch prípadoch sa počet tých, ktorí došli do cieľa, navlas zhodoval s počtom medailí, u žien dokonca aj počet štartujúcich. Bronz z päťdesiatky sa ušiel aj pokročilému päťdesiatnikovi, ktorý dopochodoval 100 minút za víťazom.
Pripomínalo to sabotáž. Tréner reprezentácie Roman Benčík tvrdil, že ide o "zhluk okolností" a "dôsledok toho, že chodcov je čoraz menej".
"Chodci si dudinský termín vybrali sami koncom lanského leta na zväzových oponentúrach," pripomenul atletický šéftréner Vladimír Bezdíček. "Dva týždne pred ním sa mali vrátiť z vysokohorského sústredenia v mexickej Toluce. Réžia im však nevyšla, termín sústredenia museli posunúť."
Dôvod? "Chlapci sa rozhodli, že ho spoja so štartom na pretekoch 20. marca v mexickom Tijuane," priznal R. Benčík. "Organizátori však odmietli preplatiť letenky z Tolucy, ktorá je vzdialená 1200 km, a sami sme na ne nemali, takže tam napokon neštartovali."
Svojim dali košom a cudzí dali košom im. Z Mexika doleteli domov štyri dni pred Dudinskou päťdesiatkou, keď po návrate z kopcov udiera na vytrvalca najtvrdšia kríza. Vybabrali sami so sebou: nepochodovali ani tam, ani tu a obrali sa o jednu z minima možností splniť limit na helsinské majstrovstvá sveta. Pritom doma sa zišla skvelá konkurencia a navyše vládlo pre chodcov ideálne počasie.
"V januári sa však nevedelo, že prídu Číňania," argumentoval Benčík. A to, že to budú majstrovstvá Slovenska? "Možno sa vrátime k tomu, že budú povinné, no svet preferuje jednu päťdesiatku za rok," tvrdil. Ako ktorý svet: Číňan Han ani nie po mesiaci šliapal v sobotu druhú. Prvú v prvom a druhú vo štvrtom najlepšom svetovom čase roka.
Slovenská chôdza pochoduje od desiatich k piatim. Voľakedy bašta atletiky, dnes skôr zrúcanina. "Nie je tu seniorská špička, ale kto ju tvorí?" vzrušoval sa R. Benčík. "Korčok, ktorý by tu po mesačnom výpadku v príprave pre zranenie aj tak neštartoval, Bátovský, ktorý po vysokohorskom sústredení nebol ochotný riskovať, a dvadsiatkar Tóth, ktorý uprednostnil štart v Poděbradoch."
Doplňme, že ešte nádejná aténska olympionička Zuzana Malíková, ktorá sa predčasne vrátila z Mexika s podozrením na pásomnicu v tele (získanú ešte doma) a zatiaľ smie trénovať len vo veľmi obmedzenom objeme a intenzite.
"Náš trénerský podiel viny je, že ich nie je viac," priznal maslo na hlave. "Ale na vine je aj stále znižovanie počtu miest vo vrcholových strediskách a systém podpory. Mladí uprednostňujú šampionáty do 22 rokov, lebo za umiestenia na nich do ôsmej priečky môžu dostať zo štátneho rozpočtu peniaze na ďalšiu prípravu. Za miesta v druhej desiatke medzi dospelými nič. Zistite si, kde je Janek, Tichý, Verkin..."
Janek chodil v sobotu po Dudinciach s veľkým vakom, predával špeciálnu obuv zahraničným chodcom a vravel: "Týmto sa ako-tak uživím, chôdzou nie." Aj Tichý a aténsky olympionik Verkin dali chôdzi predčasné zbohom, lebo ich neuživila.
Pupiš chodí ďalej, ale už len ako číry amatér, po robote. "Časom 4:05:04 som prekvapil sám seba. Pod štyri hodiny sa bez vysokohorskej prípravy pochodovať nedá," povedal doktorant banskobystrickej UMB a vyčíslil, že celá jeho príprava stála 650 korún: "Štyristo som dal na koenzým a stopäťdesiat na C-vitamín."
Atletický šéftréner Bezdíček len krčil plecami: "Zväz môže prispieť na prípravu reprezentantov, ale nie ich existenčne zabezpečiť. Tridsaťtisíc im nič nerieši."
Keďže vôbec nejde o problém len jedného odvetvia, mohol a mal by zaujímať štát. Ten však momentálne zaujíma, ako exekúciou lukratívneho tatranského hotela FIS zo športu sto miliónov vymámiť, nie ako mu pridať. Zmŕtvychstanie je v nedohľadne.
