Českého disidenta Petra Uhla, ktorý strávil aj niekoľko rokov vo väzení, neustále sledovali príslušníci ŠtB (v pozadí). Aj vtedy, keď išiel s dcérou na prechádzku. FOTO - ARCHÍV ČTK
O prieskume a ŠtB sme sa rozprávali s predsedom správnej rady Ústavu pamäti národa JÁNOM LANGOŠOM.
Neprekvapuje vás, že zhruba 80 percent ľudí si myslí, že príslušníci ŠtB by nemali byť vo funkciách a ak v nich sú, mali by odstúpiť?
Očakával som to. My svedkovia plných námestí po 17. novembri sme pád komunizmu prijali s obrovským očakávaním zmien a verili sme, že ich pocítime na vlastných životoch. S odstupom rokov prichádzajú isté sklamania a jedno z nich je, že demokratický právny štát neobnovil spravodlivosť. Ako keby zotrvával stav nespravodlivosti spred roka 1989. Sú známe mená obetí, sú známe zverstvá, ktorých sa štát dopúšťal, ale nie sú známe mená ľudí za to zodpovedných. Obnovuje sa nádej ľudí, že štát obnoví spravodlivosť, že budú aspoň zverejnené mená ľudí, ktorí niesli osobnú zodpovednosť za zločiny nacistického aj komunistického režimu. Slovenský parlament prijal niekoľko zákonov, ktoré obidva režimy odsudzujú ako protiprávne a nemorálne, že to bolo obdobie neslobody a aj podľa zákona o pamäti národa sme povinní postupne zverejňovať aj nepríjemnú pravdu o režime a vykonávateľoch štátnej moci, ktorí boli zodpovední za vraždy, za to, že nevinní ľudia sedeli vo väzniciach.
Aj zverejnenie je forma zadosťučinenia?
Áno, to bolo aj cieľom zákonodarcu - odkryť ľuďom tajnú minulosť a poskytnúť svedectvo pravdy.
Je nádej, že príde aj k potrestaniu?
O konkrétnych trestoch za konkrétne zločiny budú rozhodovať súdy aj na základe podnetov Ústavu pamäti národa. Zo zákona sme povinní zhromaždiť dokumentáciu o zločinoch, ktoré spáchal štát z politických dôvodov na civilnom obyvateľstve. Úplná dokumentácia o zločinoch bude ako podnet na trestné stíhanie predložená verejnosti. Tak dostane verejnosť právo dohľadu nad prácou trestných orgánov a justície.
Slovensko má zo susedných krajín z hľadiska sprístupňovania dokumentov najlepší zákon. Ako je to možné?
Verím, že väčšina ľudí má cit pre spravodlivosť a chce poznať pravdu o svojej minulosti. Bol som presvedčený, že na Slovensku je už od pádu komunizmu vôľa po obnovení spravodlivosti a pravde silná a dnešná skutočnosť mi dáva za pravdu.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že zhruba 88 percent ľudí nemalo žiadnu skúsenosť s ŠtB. Koľko bolo na Slovensku spolupracovníkov ŠtB?
ŠtB na Slovensku sa zaujímala zhruba o stotisíc ľudí. Záznamy o záväzku tajne spolupracovať sú asi o 10-tisíc z nich. Treba si uvedomiť, že ŠtB bola jednou zo zložiek Zboru národnej bezpečnosti. Príslušníci tejto zložky vystupovali so služobnými preukazmi ZNB a mali krycie občianske preukazy. Služobné úlohy vykonávali v utajení. Bola to jedna z foriem represií, ktoré boli postavené na vydieraní, zastrašovaní a iných perzekúciách nezávislých občianskych štruktúr. Ďalšími formami boli žaloby voči politickým odporcom, ktoré pripravila prokuratúra v spolupráci s vyšetrovateľmi ŠtB. Komunistický režim na represie využíval aj národné výbory či školstvo.
Je to veľké číslo?
Je to veľký počet, neporovnateľný s prácou tajnej služby v demokratických štátoch. Toto sú čísla charakteristické pre políciu totalitného štátu.
Podľa čoho sa rozhodovali, koho chcú za spolupracovníka?
Hlavné kritérium spočívalo vo výbere osôb, ktoré žili a pôsobili v tzv. nepriateľskom prostredí. O tom, ktoré prostredie bolo nepriateľské, rozhodovali orgány komunistickej strany. Boli to cirkvi, nekomunistické politické aktivity, nezávislé občianske aktivity, ekológovia a podobne.
Mohli ľudia nevedieť, čo je to ŠtB?
Mohli, hoci zložky ŠtB pracovali pod prísnym utajením. Prezradenie informácií o činnosti ŠtB bolo stíhané ako trestný čin proti štátu a boli za to vysoké tresty. Ešte začiatkom roku 1990 bol prísne tajný ešte aj zoznam utajovaných skutočností.
Čo si myslíte o tom, že Ján Čarnogurský chce obhajovať kňaza, ktorý tvrdí, že v zväzkoch je neprávom?
O čo ide, budeme vedieť až po doručení súdnej žaloby. Ale to, čo som počul v televízii a čítal v novinách, môžem len ťažko považovať za stanovisko právnika.
Dodnes sa hovorí, že ste vydávali lustračné osvedčenia začiatkom deväťdesiatych rokov pod nátlakom. Ako to bolo?
Lustračné osvedčenia vydávalo Ministerstvo vnútra ČSFR na základe vlastných evidencií a sprostredkovane z evidencií Ministerstva obrany ČSFR. O nesprávne vydaných lustračných osvedčeniach som sa dozvedel od českých politikov a z českej tlače po rozdelení ČSFR. Pravdu budeme poznať, keď v archíve Ústavu pamäti národa doplníme evidenciu o registračné protokoly centrály, rozviedku a predovšetkým vojenskú kontrarozviedku, ktorú od mája 1990 spravovalo Ministerstvo obrany ČSFR, od 1993 ČR. Potom budeme môcť porovnať údaje uvedené na kópiách lustračných osvedčení vydaných FMV a uložených v našom archíve s údajmi v úplných evidenciách všetkých zložiek ŠtB.
Kto nemusel vedieť o evidencii
KTS - kandidát tajnej spolupráce, ŠtB o ňom zhromažďovala údaje, lebo ho chcela získať na spoluprácu.
D - dôverník poskytoval informácie, ktoré pomáhali kontrarozviedke. Mohol ich poskytovať napríklad svojmu kamarátovi, ktorý bol agentom a ďalej ich posúval ŠtB.
NO - nepriateľská osoba.
PO - preverovaná osoba.
Kto súhlasil so spoluprácou
R - rezident bol špeciálne vybraný a úplne spoľahlivý, pod vedením operatívneho pracovníka riadil prácu agentov.
I - informátor bol definovaný ako tajný spolupracovník, podával informácie o nepriateľských skutočnostiach zo svojho okolia. Informátori boli vyberaní z radov občanov, mali široké styky a dôveru okolia. Využívali ich do roku 1972.
A - agent bol tajný spolupracovník, ktorý plnil úlohy pri odhaľovaní protištátnej činnosti.
KB - konšpiračný byt slúžil pre kontrarozviedku na jej stretnutia. Oficiálne bol získavaný operatívnym pracovníkom ako majiteľom bytu, výnimočne tajným spolupracovníkom.
PB - držiteľ prepožičaného bytu bol tajný spolupracovník, ktorého byt slúžil na konšpiratívne stretnutia pracovníkov kontrarozviedky s tajnými spolupracovníkmi.
Vybraté kategórie evidencie ŠtB, Zdroj ÚPN
