Akonáhle sa dozviem, že mám niečo vybavovať na úrade, zježia sa mi vlasy. Viem, že to nebude bez problémov. O to horšie, keď si uvedomím, že títo ľudia tam sedia aj za moje peniaze. A majú mi pomáhať, byť mi oporou a poradiť mi!

Príkladov mám na rozdávanie. Chápem, že dve inštitúcie medzi sebou nekomunikujú - tak potrebujú papiere aj na jednej a tie isté aj na druhej. Kopírovanie si musím zabezpečiť sama, lebo také vymoženosti, ako urobiť si kópiu, neposkytujú.

Ale minule ma rozčúlili na jednom slovenskom úrade, kde som patrila podľa bydliska do jednej kancelárie a po roku sa musím prihlásiť do vedľajšej (som na materskej). Požadujú tie isté dokumenty a na môj argument, že doklady tam už majú, reagujú podráždene - oni sú predsa iné oddelenie! Kopírku nemajú, tak si ich musím priniesť okopírované. Hlavne, že na ich chodbe stojí veľká kopírka! Ale tá je iba pre ich interné potreby. Ja nie som ich interná potreba?

Pri tejto príležitosti mi napadá myšlienka jedného Američana žijúceho v Česku: tu nikto nikomu neverí, a preto na všetko potrebujete potvrdenie. Na Slovensku je to úplne rovnaké.

Ďalší príklad: rodila som v Česku a tam aj bývam. Na vystavenie rodného listu pre syna potrebovali na miestnej matrike okrem iných dokladov (nebolo ich málo) aj potvrdenie o tom, že som slobodná. Takúto informáciu majú Česi v občianskych preukazoch, ale Slováci nie. Tak som im chcela napísať čestné vyhlásenie, ale to neuznávajú. Musí to byť inštitucionálne potvrdenie. Ak ste vydatá, máte sobášny list, ak ste rozvedená, máte na to papier od súdu, ale ak ste slobodná - žiadny papier nemáte! Pretelefonovala som niekoľko stoviek korún, kým som zistila, že takéto potvrdenie mi môže vystaviť matrika v mieste trvalého bydliska.

Skontaktovala som sa s matrikárkou, ale ona nikdy také potvrdenie nedávala a nevie, či mi ho môže dať. Skontaktovala teda starostu, ministerstvo vnútra aj zahraničných vecí. A prišiel verdikt: napíšte čestné vyhlásenie, že ste slobodná a ja vám napíšem úradné potvrdenie, že ste slobodná. Logické! Tak som aj napísala, pre istotu notárom overené, poslala a "svete div sa!" o týždeň som mala úradné potvrdenie.

Autor: DANA MICHÁLKOVÁ