ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV

S vysávačom je to ľahké: nikdy poriadne nefungoval. Vyzeral dobre aj hučal impozantne, len vzduch neťahal. S bicyklom je to komplikovanejšie. Stále viac mi liezol na nervy, v kuse sa na ňom niečo uvoľňovalo, na rukách mi robil mozole a tá jeho otrasná oranžovo-červená farba! Tri noci som ho nechal pri internátoch, ale ani pes po ňom neštekol, taký črep to bol. Akoby toho nebolo dosť, posledné dni šiel stále ťažšie a ťažšie. Najprv som to bral na seba, že je to následkom mexického záťahu, no potom sa ukázalo, že ten blbec má úplne vyfučanú pneumatiku! Pohár mojej trpezlivosti pretiekol. V sobotu robili Karpiscakovci s priateľmi yard sale - záhradný predaj (pred dom sa vyvlečú nepotrebné veci, prídu ľudia a kupujú) a ja som nemohol prepásť šancu.

Nepočínal som si zle. Bicykel som predal za osem dolárov, teoreticky som tri zarobil, keby som do neho nevrazil hneď po kúpe za opravu. S vysávačom to bolo horšie, mal som morálny problém prikrášliť realitu. Keď zákazníkovi poviete, že ho predávate, lebo nefunguje, ťažko ho kúpi... Musel prísť Ed a poučiť ma: "Ľudia, čo chodia na yard sale, chcú byť klamaní, prečo im berieš ilúzie?". Jeho radu som si zobral k srdcu, Ed má veľmi úspešnú realitnú kanceláriu. Druhého zákazníka som už neprepásol a predal som vysávač presne za toľko, za koľko som ho kúpil. Investoval som len papierové vrecko a môj čas pri čistení sajrajtu, ktorým bol naskrz zanesený.

Predal som všetko, ostalo mi len koleso z prvého bicykla, čo mi ukradli hneď na začiatku. Mohol som sa sústrediť na ďalší cieľ - kúpiť si krásny cestný bicykel od Ronnieho, bývalého pilota Delta Airlines. Chcel zaň nekresťanských 40 dolárov, ja som ponúkal 30 a k tomu ako bonus to koleso. No Ronnie bol tvrdý oriešok. Dokázal predať lyže s lyžiarkami opreté o kaktus v 37-stupňovom teple! (Zase sa nám tu v Arizone oteplilo.) So zimnými pneumatikami na Mercedes už taký úspešný nebol. Ostala mu aj nemecká tankistická uniforma a kožené kufre, za ktoré kedysi v Argentíne vyvalil 300 dolárov, si jedna teta odniesla za 3 doláre. Hádam aj preto nebol veľmi ochotný diskutovať.

Ronnieho som zlomil až po siedmich (!) hodinách, keď už bolo všetko predané, len ten krásavec sa blýskal presne na mieste, kde ho ráno vyložil. A môžem sa zasa triasť, kedy mi ho ukradnú.

Asi si myslíte, že som sa dostal do diabolského kruhu, keď predávam na yard sale veci z predošlého yard sale. V skutočnosti som sa tam mnohému priučil. Američania sú šikovní obchodníci - vedia, kedy je čas znížiť ceny a kedy človek, čo hľadá zvlhčovač vzduchu, začne uvažovať, kam by postavil tú peknú lampu. Väčšina ľudí sem prichádza bez určitého cieľa (ísť na yard sale v Tucsone s cieľom kúpiť lyže zmysel nedáva), ale chcú NIEČO kúpiť a treba ich len presvedčiť, že TO máte práve vy. Sú tu, samozrejme, aj ľudia hľadajúci konkrétne veci, napríklad nábytok z pozostalosti. Na našom yard sale bol chlapík predávajúci krásny nábytok po mame (ja budem mať po nej nový vysávač) a jeho cieľom bolo zbaviť sa ho za každú cenu. Tí, čo prišli skoro ráno, spravili super obchod.

Yard sale nie je stupídna americká zábava, akoby sa mohlo zdať. Podľa mňa by sa tento zvyk mal zaviesť aj u nás. Ľudia by neskladovali v pivnici obleky zo stužkovej a čiernobiele televízory, čo tridsať rokov zaberajú miesto pre kompóty, a potom, keď už ich zaručene nikto nechce, skončia vedľa kontajnera. Tu sa nevyhadzuje. Veci, čo zostanú po yard sale, sa zvyčajne naložia do auta a odvezú do Armády spásy alebo podobnej inštitúcie. Dobrovoľník vám poďakuje za príspevok, tovar sa predá a výťažok ide na charitu.

V Amerike majú hmotné statky len dočasný účel, čo považujem za veľmi zdravé. Pôsobí to proti falošnému pocitu, že veci sú našou súčasťou tak ako myšlienky alebo pocity. Netvrdím, že si to návštevníci yard sale uvedomujú; okrem toho v Amerike sú často aj myšlienky len na jedno použitie. Ale to je už iný príbeh. Ja sa zatiaľ teším z krásnych vecí, čo som si nakúpil s vedomím, že keď budem baliť kufre, všetky ich hlboko pod cenu predám.

majkut.blog.sme.sk

Autor: MARTIN MAJKUT