FOTO - TASR/AFP
Dočkal som sa. Konečne sa -násťročná jar vybrala do ulíc, aby zmyselnou, nevyžitou chôdzou dráždila prezimovaných znalcov ženskej krásy.
Bozkávateľnými perami a mladými prsiami ma presviedča o tom, že je tým najkrajším ročným obdobím. Verím jej. Viem, že to so mnou myslí úplne vážne a cítim sa ako znovuzrodený, keď mi podáva chlieb s maslom a čerstvou reďkovkou. Naľahko oblečený s ňou môžem kráčať ulicou a spriadať šialené plány na leto. Celý deň ju ovoniavať, túlať sa po miestach, ktoré som si skrehnutý zimou ani nevšimol, preskakovať s ňou ploty a robiť si skratky po mäkkej hline. Bude na mňa hrdá, keď sa poslednému snehu pod kríkom vysmejem a vycikám doň svoju prezývku.
Prepáčim jej aj to, že sa vodí za ruky s inými mužmi. Pravú lásku neohrozím a povrchné imidžové vzťahy, nepresvedčivé ako diagnóza vážnej choroby v poľštine, aj tak rozbijem pri prvej príležitosti silou argumentov aj bez gélu na hlave.
Moderné antikoncepčné bociany prinesú jedného Paľka a sto Dežkov. Starší Dežkovia sa čoskoro naučia veľkonočné vinše a s úmyslom zachovania slovansko-kresťansko-pohansko-všelijakých zvykov ich prídu za pár drobných zarecitovať pred dvere našich príbytkov. Odnášajú si svoj zárobok, tešia sa z podarovaných starých topánok. V tej chvíli je otáznik v rómskej otázke neviditeľný. Aspoň si moje staré topánky užijú ešte jedno detstvo. Trochu tmavšie a zaúdené.
Skôr než mi spev vtákov zovšednie, predstavím si pri ňom slobodu. Presne tú, ktorú som vtákom závidel, keď som ich pozoroval cez okno triedy a moril som sa s maturitnou písomkou. Možno neprovokovali, možno mi našepkávali, ale vtedy som im ešte nerozumel. Bral som život príliš vážne. Dnes mám chuť pískať ako oni.
Kým sa zákonodárni mudrlanti budú hádať o mäkkých drogách, feťáčik si s láskou zasadí svoje semienka. Decká naštartujú prvú lúčnu futbalovú ligu a večer nebudú reagovať na zvolávanie rodičov. Veď je ešte vidno. Lastovičky sa zoradia na drôtoch, baby si zoradím podľa sympatií sám. Samce všemožných živočíšnych druhov povyskakujú na samičky a romantici napíšu pár básní, aby si neskôr mohli skočiť tiež.
Teším sa na chvíľu, keď partia správnych chlapov vyfasuje benzín, naštartuje kosačky a s chuťou sa pustia do vyrábania najkrajšej jarnej vône. Tak vonia skutočná pokosená jar. Aj preto s ňou chcem zisťovať, koľko stojí tohto roku kopček zmrzliny a vysedávať na teraskách, až kým sa nezotmie.
A potom ma odprevadí domov. Aby vedela, že ju mám ozaj rád, nechám celú noc otvorené okno a budem jej pozorne načúvať, až kým nezaspím.
moskal.blog.sme.sk
Autor: PETER MOSKAĽ
