BRATISLAVA - Slovenská verejnosť si myslí, že bývalí agenti ŠtB by mali odísť z verejných funkcií. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME vypracovala agentúra MVK. Zhruba 82 percent z opýtaných občanov je za odchod takýchto ľudí z verejného života.
S názorom veľkej väčšiny obyvateľstva sa stotožňujú aj niektoré politické strany. KDH, ANO a SMK vyhlásili, že vo svojich radoch takých ľudí nechcú. Opozičné strany Smer a HZDS sa k problému stavajú vyhýbavo a koaličná SDKÚ vyhlásila, že sa zväzkami ŠtB nebude zaoberať.
Hoci u nás už neplatí lustračný zákon, predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai má jasný postoj a bývalých agentov ani príslušníkov ŠtB v štátnej službe nechce. Podľa neho kazia dobré meno štátnej služby a ohrozujú dôveru ľudí v nestrannosť ich rozhodovania.
Po zverejnení registrov ŠtB už od začiatku roku odstúpilo z funkcií niekoľko ľudí. Prvým bol štátny tajomník Ján Hurný (SDKÚ), z vedúcich funkcií odstúpili aj dvaja bývalí pracovníci ŠtB Emil Chuchút a Pavol Ňuňuk.
Poslanci sa správajú inak. Jozef Banáš (SDKÚ) či Dušan Muňko (Smer) sa mandátu vzdať nemienia, Banáš však uvažuje, že z politiky odíde po skončení tohto volebného obdobia.
Podľa údajov Ústavu pamäti národa sa ŠtB na Slovensku zaujímala asi o 100-tisíc ľudí, z nich asi 10-tisíc súhlasilo so spoluprácou. Podľa ústavu to robili hlavne kvôli kariére.
Poznávanie našej minulosti je podľa sociológa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky často bolestné, ale "pre verejné zdravie užitočné". Za dôležité považuje, že hoci "to poznanie nie je úplné a dokonalé", sprístupňuje sa verejnosti "legitímnym a štandardizovaným spôsobom".
Šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš verí, že "väčšina ľudí má cit pre spravodlivosť" a z ich reakcií usudzuje, že zverejňovaním dokumentov im dali opäť nádej na jej obnovenie.
