1592 -- v Nivnici sa narodil český pedagóg teológ, kňaz, biskup jednoty bratskej Jan Amos Komenský. Po štúdiách pracoval ako správca školy bratskej, neskôr duchovnej v Přerove. Od r. 1621 sa ukrýval, v ťažkej politickej situácii a po osobnej tragédii (smrť ženy a dvoch detí) spísal sociálne alegorické a kritické dielo: Labyrint světa a ráj srdce. Ako uznávaný učenec sa stal politickým hovorcom pobielohorskej emigrácie, snažil sa dosiahnuť intervenciu protestantských mocností v prospech českej reformácie. Pocity beznádeje po uzatvorení vestfálskeho mieru v r. 1648 a po smrti druhej manželky vyjadril v spise: Kšaft umírající matky jednoty bratrské. V r. 1628-42, 1648-50 a 1654-56 žil s rodinou v poľskom Lešne, 1642-46 v pruskom Elblagu, 1650-54 v uhorskom Blatnom Potoku. Po vypálení Lešna v r. 1656 žil v Amsterdame. Komenského dielo je hlboko späté s humanistickou odpoveďou na problémy vtedajšej spoločnosti (sužovanej 30-ročnou vojnou), na národnú tragédiu i na osobné skúsenosti z exulantského života. Svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Hlavné diela: Didactica magna (Veľká didaktika), Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), Informatorium školy mateřské, Opera didactica omnia (Zobrané didaktické diela), Schola ludus (Škola hrou), Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch), Všeobecná porada o náprave vecí ľudských. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy, natoľko predstihol dobu, že škola jeho predstáv stále zostáva ideálom. Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame, pochovaný je v Naardene.
1868 -- v Nižnom Novgorode sa narodil ruský spisovateľ, dramatik a politický činiteľ Maxim Gorkij, vl. m. Alexej Maximovič Peškov. Autor poviedok v novoromantickom duchu popisujúcich slobodomyseľných hrdinov. Zbytočnú vzburu jedinca zobrazil v románe: Foma Gordejev. V kritike ruskej provincie pokračoval v groteskných satirách: Mestečko Okurov a Život Matveja Kožemiakina i v raných drámach, v ktorých stvárnil život ruského lumpenproletariátu a meštiackej vrstvy: Meštiaci, Na dne. Politicko-didaktický román: Matka je o zrodení robotníckeho vodcu v predvečer ruskej revolúcie v r. 1905. Vrcholným dielom je životopisný románový triptych: Detstvo, Do sveta, Moje univerzity, po ktorých dokončení se pokúsil o panoramatický obraz cesty Ruska k proletárskej revolúcii v generačnej kronike: Podnik Artamonovcov. Zomrel 18. júna 1936 meste Gorkij.
1914 -- v Konici sa narodil český spisovateľ Bohumil Hrabal, jeden z najvýznamnejších prozaikov súčasnosti. V diele čerpal z bohatých prežitkov autentickej životnej skúsenosti, ktoré transformoval do svojráznej grotesknosti a komična: Pábitelé, Taneční hodiny pro starší a pokročilé, Morytáty a legendy, Inzerát na dům, ve kterém nechci bydlet, Automat Svět. Poviedka: Ostře sledované vlaky, s vojnovou a okupačnou tematikou, sa stala predlohou pre celosvetovo známu filmovú adaptáciu (v réžii J. Menzela - Oscar za najlepší zahraničný film 1967). Začiatkom 70. rokov boli Hrabalove texty na indexe zakázaných kníh, šírili sa v samizdatoch a opisoch: Městečko, kde se zastavil čas, Postřižiny, Obsluhoval jsem anglického krále, Něžný barbar, Příliš hlučná samota (označená zahraničnou kritikou za jeden z dvadsiatich najvýznamnejších literárnych činov 20. stor.). Po r. 1976 bola s cenzúrnymi zásahmi vydaná próza: Krasosmutnění, v zahraničí autobiografická trilógia: Svatby v domě, Vita nuova, Proluky. Po novembri 1989 napísal Dopisy Dubence, spomienky s filozofickými úvahami a aktuálnymi politickými komentármi. Zomrel 3. februára 1997 po páde z okna nemocnice na Bulovke v Prahe.
1941 -- britská spisovateľka a esejistka Virginia Wolfová spáchala samovraždu. Ako hlavná predstaviteľka modernistickej umeleckej skupiny Bloomsbury Group významne pretvorila formu anglického románu. Témou jej diel je každodenný život anglických stredných vrstiev: Plavba, Noc a deň, Jakubova izba, Pani Dallowayová, K majáku, Vlny, Roky. Je autorkou fantastického románu: Orlando o zmene hrdinovho pohlavia a jeho púte dejinami. Narodila sa 25. januára 1882 v Londýne.
1943 -- v Martine sa narodila prozaička Oľga Feldeková. Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka Nového slova mladých, scenáristka a dramaturgička v Slovenskom filme. Debutovala cyklom krátkych próz pre deti: Rozprávky pre dievčatko. Knihy pre dospelých: Sťahovanie na mieste, Dievča a šťastie, Veverica, Poviedky. Prekladá z poľštiny.
1994 -- v Paríži zomrel francúzsky spisovateľ rumunského pôvodu Eugene Ionesco. Študoval v Bukurešti aj v Paríži, kde sa pred 2. sv. vojnou usadil. Autor absurdných drám o strate zmyslu života: Plešatá speváčka, Lekcia, Stoličky, Nosorožec, Kráľ umiera, románu: Samotár a mnohých esejí, poznámkových kníh a kníh pre deti. V r. 1969 vyšiel vo Figare jeho článok protestujúci proti okupácii Československa a Ionesco sa ocitol na zozname 4500 u nás zakázaných autorov. Narodil sa 26. novembra 1912 v meste Slatina v Rumunsku.
