Vladimíra Karfíka.
"Vždy som si myslel, že ten Karfík svojimi stavbami przní našu republiku, ale že bude przniť celú našu zemeguľu, to som si nemyslel," vyjadril sa o diele jedného z najvýznamnejších mien československej medzivojnovej architektúry Karfíkov bývalý učiteľ, konzervatívny profesor Antonín Engela. Jeho slová však vyšumeli do prázdna, pretože Karfík ako absolvent praxoval u svetového velikána Le Corbusiera v Paríži či v ateliéri nemenej slávneho Franka Lloyda Wrighta v USA a neskôr významne ovplyvnil československú architektúru 20. storočia.
Výstava fotografií Karfíkových diel nie je situovaná do Zlína náhodou. Karfík (1901 - 1996) pracoval v rokoch 1930 až 1946 ako vedúci architekt Stavebnej kancelárie firmy Baťa v Zlíne. Rodinný podnik Tomáša a neskôr Jána Baťovcov svojím priemyselným rozmachom architektonicky zmenil toto mestečko aj jeho mestské satelity, ktoré rozširoval aj na Slovensku. Svit či Partizánske (bývalé Baťovany) rovnako ako Zlín poznačili rodinné domy pre robotníkov, vily pre elitu, ale aj priemyselné stavby zo zlínskej kancelárie práve pod patronátom Karfíka.
"Keď sa zotmie, rozžiaria sa svetlá mesta, otočením niekoľkých vypínačov zaskvie sa vkusným bielym mliečnym svetlom a celý nový dom služby odspodu až po najvyššie výbežky, nad ktorými dominuje zelené neónové svetlo, aby už zďaleka hlásalo meno dnes svetoznáme."
Tak sa písalo v roku 1931 v tlači o novom Karfíkovom prelomovom bratislavskom dome. Bola jednou z prvých osvetlených fasád na Slovensku. Oslavné ódy na túto stavbu nezostali iba pri dennej či odbornej tlači, dostali sa až do detskej literatúry. Obdiv Fraňa Kráľa k tomuto objektu sa preniesol aj do jeho slávnej novely Čenkovej deti.
Výstava fotografií v Zlínskej hvezdárni predstavuje výber z tvorby prvého realizátora panelového domu v Československu - Karfíkove stavby postavené na Slovensku. (kop)
