Dnes má štátna moc šport pod kontrolou najmä cez peniaze, za minulého režimu ho mala kľúčovo cez Štátnu bezpečnosť.
Keď kajakár Ladislav Čepčiansky počas melbournskej olympiády 1956 jedného z "neznámych" členov výpravy ironicky oslovil "súdruh Reuters", lebo sa hral na novinára, zareagoval: "Ty víš kto jsem, že jo?!"
Dosadzovanie príslušníkov ŠtB do športových výprav bolo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bežnou praxou. "Jeden bol členom aj na soulskej olympiáde 1988," tvrdí František Chmelár, ktorý vtedy pôsobil v československej výprave ako druhý sekretár.
Už šiesty rok je šéfom Slovenského olympijského výboru. Vlani v novembri ho plénum jasne potvrdilo vo funkcii na ďalší olympijský cyklus. Pri jeho mene sa však v registroch, ktoré koncom minulého týždňa zverejnil Ústav pamäti národa, objavilo slovo agent.
S podobným prívlastkom v nich možno nájsť viacero v športe známych mien. Hokejisti Dušan Pašek a Dárius Rusnák figurujú dokonca pod sebou. V rubrike u koho sa zväzok nachádza, je pri nich poznámka "telov.", zrejme telovýchova. Šport bol asi najpočetnejšou cieľovou skupinou, o ktorú sa ŠtB zaujímala. Aj najvďačnejšou, lebo tí, čo do nej patrili, chceli, a dokonca potrebovali cestovať do sveta, ak mali dvíhať svoju výkonnosť a konfrontovať sa so svetom. Navyše, cesty do sveta boli jednou z mála skutočných odmien za športovú námahu, lebo núkali možnosť uspieť na veľkom podujatí a potom za to dostať doma akú-takú finančnú odmenu či aspoň štátne vyznamenanie, prípadne akýsi tovar vyviezť a vyšmeliť, či naopak, čosi u nás nemožné doviezť. To sa týkalo aj funkcionárov, zvlášť dobrovoľných.
"Bolo známou skutočnosťou, že v našich hokejových výpravách na Západ alebo za more cestoval niekto aj alebo najmä s dôvernou úlohou sledovať, kto čo robí, a potom podať diskrétne udanie na ,kompetentných' miestach," konštatuje Peter Šťastný v autobiografickej knihe Hokej na dvoch kontinentoch. "Nie vždy sme vedeli presne identifikovať, kto je vlastne kto, aj keď je pravda, že sme niekedy mali veľmi silné podozrenie týkajúce sa konkrétnych ľudí, hlavne funkcionárov."
Umelcov či vedcov chodilo zo Slovenska do sveta zopár, športovcov oveľa viac. Štátna bezpečnosť sa nespoliehala len na tých, ktorých zverbovala zo športových radov, sledovala ich aj vlastnými kanálmi. V osemdesiatych rokoch, ako odhalil svojho času český Reflex, kontrarozviedna ochrana športu spadala pod desiatu správu zaoberajúcu sa problematikou vnútorného nepriateľa. Tá nasmerovala "preventívne opatrenie" aj proti pätnástim hokejistom, ktorí mienili "bez zvolenia komunistických úradov" posilniť profesionálne kluby NHL. V informácii pre ÚV KSČ vraj uvádzala o. i. aj Dušana Pašeka a Vincenta Lukáča.
Tajní boli voľakedy bežná súčasť športového života, tvrdia aj tí, ktorí sa objavili na zoznamoch. Mieru ich viny môže odhaliť len podrobné štúdium spisov, a to bude úlohou historikov.
