"Chcem, aby to všetko bolo dobré. Aby ľudia vyzerali dobre. Aby sa ľudia cítili dobre. A napokon - aby produkt vyzeral dobre." architekt a dizajnér John Pawson
Ráno sa zveziete autom či autobusom do práce, v kancelárii si sadnete do kresla, zapnete monitor, vezmete do rúk mobil, napijete sa zo šálky, prečítate si noviny. A všetko, čo pri týchto nenápadných činnostiach bežného dňa použijete, má jedno spoločné - dizajn.
Dizajn je o pekných veciach, o funkčných výrobkoch, o kvalite a lepšom životnom štýle. Tí, čo ho tvoria, sú dnes pop-stars. No na rozdiel od svojich predchodcov v 30. rokoch, keď sa s dizajnom spájala exkluzivita, elitárstvo a nedostupnosť pre obyčajných ľudí, ich produkty sú dnes masám prístupné rovnako ako produkty hudobných či filmových hviezd.
S mäsom a kosťami na trh
"Nehovorte mi, že sa podriaďujem výrobcom a zabúdam pritom na užívateľov. Prazákladný účel dizajnu je snaha o zlepšenie kvality života. Ja nevymýšľam objekty, ale dávam na trh seba, svoje kosti a mäso," hovorí najžiarivejšia hviezda súčasného dizajnérskeho sveta, Francúz Philipp Starck.
Dizajnéri dneška myslia na ľudí, reagujú na ich problémy, medzi ktoré patrí globalizácia, devastácia životného prostredia, ozónové diery, vojny, hroziace vyčerpanie zásob ropy či plynu. To, ako sa k problémom súčasného sveta stavia dizajnér, povedal Starck v rozhovore pre český týždenník Reflex: "Keď pracujem na zubnej kefke, najskôr sa snažím predstaviť si, komu tie ústa, ktoré ju budú používať, patria. Myslím aj na to, čo je vlastne civilizácia a aké to bolo, keď sme boli ešte baktériami. Premýšľam, aké to bude, keď budeme niečím vývojovo vyšším než ľuďmi. Teraz sme ľudia, ale nevieme, čo bude o pár sto rokov. Je tu toľko nových teritórií, ktoré ešte nie sú prebádané. Toto všetko potom moja kefka na zuby odráža."
Nezahodiť, používať!
Na prvý pohľad sa náš vkus od 60. rokov veľmi neposunul. Vtedy vo veľkom nastúpili plasty, dizajn sa spájal s módou, s kultom mladých, s hudbou, literatúrou a filmom. No kým sa 60. roky a ich pop-kultúra niesla v duchu hesla "všetko je na jedno použitie" a môže sa po použití vyhodiť, súčasný dizajn, aj keď na prvý pohľad vizuálne, tvarmi a farbami výrazne odkazuje práve k nástupu masového konzumu, hlása iný princíp. "Trvanlivosť v oblasti myslenia, vzťahov a predmetov nielen vytvára svet, ktorý je menej márnotratný, ale tiež v nás formuje hlbšie a významnejšie vzťahy s prostredím," hovorí dizajnér Marcel Wanders.
Túto stratégiu opäť potvrdzuje aj Starck, keď hovorí, že "musíme nahradiť krásu, ktorá je kultúrnou koncepciou, za dobro, ktoré je humanistickou koncepciou". Predmet musí mať dobrú kvalitu, musí uspokojovať jeden z hlavných moderných parametrov - dlhé trvanie. "Dobrý produkt je produkt, ktorý dlho vydrží."
Hlavné kategórie, ktoré dnes hýbu dizajnom, sú robiť veci lepšie, krajšie a citlivejšie. Aby sa z bežnej situácie stala udalosť, aby sme svet vnímali emotívnejšie, aby sme zo života mali zážitok, ale vždy s pocitom zodpovednosti voči prostrediu, v ktorom žijeme
Robme veci lepšie
"Veríme, že v budúcnosti bude dizajn zameraný skôr na dosiahnutie lepšieho života než lepšieho predaja," tvrdia japonskí dizajnéri Shin + Tomoko Azumiovci. Ich vyhlásenie je v rozpore s trendmi, ktoré vládli v 80. a začiatkom 90. rokov, keď bol dizajn takmer výlučne nástrojom komerčného marketingu.
Za každým dobrým produktom stojí jeho funkcia, technologické parametre a ideologické pozadie. Vývoj dizajnu ide ruka v ruke s vývojom obdobia, s novou hudbou, módou, novými technológiami a životným štýlom. Reaguje na aktuálnu politiku a sociálno-kultúrne prostredie. Ak pred niekoľkými rokmi bolo hlavnou métou predať výrobok, dnes je ňou zlepšiť človeku život.
"Je veľa spôsobov, ako vytvoriť predmet, ktorý by primal niekoho usmievať sa. Predmet musí byť niečím známy, prekvapujúci, krásny, uspokojujúci, jednoduchý, humorný, musí vyvolávať hrdosť alebo údiv. Pokiaľ dokáže vyvolávať takéto reakcie a súčasne plniť funkciu, pre ktorú bol vytvorený, je navrhnutý dobre. Nejakým spôsobom zlepšuje náš život," hovorí dizajnér Sebastian Bergne.
Konzumujme luxusnejšie
Príklad, ktorý hovorí za všetko: stánky s rýchlym občerstvením ponúkajúce hovädzie hamburgery a osviežujúce kokakoly, ktoré na celom svete prerazili svojím jednotným imidžom. Interiéry aj exteriéry vytvorené v uniformnom, ľahko rozpoznateľnom štýle vo farbách žlto-červeného loga nebolo možné prehliadnuť. No čas túto stratégiu nepotvrdil a nudu z rovnakého dnes vystriedala iná koncepcia.
Najnovší trendom sú perfektne vybavené reštaurácie síce starého McDonaldu, ale každá s osobitou atmosférou, ktorú do priestoru vniesol konkrétny dizajnér. Dosiaľ uniformné priestory sa rozdelili podľa požiadaviek klientov: v novom McDonalde nájdete kútik pre deti, miestnosti pre mladých v jasných farbách, ale aj pre rodiny s konzervatívnejším vkusom sú miestnosti komornejšieho charakteru, v internetovej hamburgárni na stenách visí súčasné umenie. Čo sa teda zmenilo? Dizajn svojím nezameniteľným vstupom urobil z priestorov určených na rýchly konzum miesto, kde sa človek cíti príjemne, cení si jeho atmosféru.
Obchod - galéria
Na spojenie príjemného s užitočným prišli aj majitelia predajní automobilov, módnych odevných domov či cestovných a stávkových kancelárií. Ich predajne sa menia na novodobé galérie. Súčasný trend dokonca angažuje špičkových výtvarných umelcov, aby do predajní vniesli nielen krásu, ale aj IQ. Tak sa stalo, že americká konceptuálna umelkyňa Jenny Holzerová a Dominique Gonzalesová-Foersterová urobili návrh pre obchodný dom Helmut Lang and Balenciaga. Aj špička v architektonickej brandži Rem Kolhaas navrhol módny dom Prada v New Yorku.
"V minulosti som robil veci, ktoré patria viac do umenia, ale všetky sú použiteľné. Záležalo mi na tom, aby produkty boli na hrane dizajnu a umenia. Išlo mi o zážitok - aby sa z umenia dalo napiť. A dodnes to platí. Keď sa niekto napije z môjho pohára, nech je to udalosť," hovorí mladý slovenský dizajnér a výtvarník Patrik Illo. Obchodníci sa vo svete učia od múzeí a galérií. Ich heslom je - dajme ľuďom viac. Pôžitok z nakupovania dostáva hodnotu navyše, a tou je estetický umelecký zážitok. V čase, keď sú ulice plné lacných napodobenín luxusných značiek, ide totiž o boj. Presvedčiť klienta, že luxusné je dobré. Kvalitné umenie je zárukou kvalitného zážitku, a tým aj kvalitného nakupovania s pridanou hodnotou, hovoria dizajnéri a ich zákazníci.
Masa je klasa
Po šesťdesiatych rokoch sme zdedili ešte jeden fenomén. Masstige (mass class prestige, voľne preložené ako prestíž masy) zniesla dizajn z výšin elity medzi strednú vrstvu a do masového nákupu. Produkty špičkových dizajnérov sa začali vyrábať v obrovských počtoch, a stali sa prístupné takmer každému. Stredná vrstva zlepšuje svoje ekonomické postavenie, čím zvyšuje svoje potreby, a dizajnéri sa tomu radi prispôsobia. Dizajn masstige si našiel svoje miesto niekde medzi "mass and class", teda medzi masou a klasou.
Bežný moderný človek chce pekné, dobre nadizajnované, vysoko efektívne výrobky plné originality, autenticity, ale aj emotívneho náboja. Výrobky, ktoré majú známky technologickej špičky. Nároky na luxus, pohodlie a samozrejmosť kvality sa stávajú štandardom. Ľudia chcú mať zážitok pri práci, pri nakupovaní aj pri trávení voľného času. Dizajnérsky sen, aby sa život stal veľkým zážitkom pre každého, sa tak stáva realitou.
Optimálny tvar postele už dávno vymysleli
Termínu dizajn, tak ako ho poznáme dnes, predchádza činnosť pohybujúca sa niekde medzi výtvarným umením a remeslom, teda umelecké remeslo. Ak naši predkovia trvali najmä na ornamente, ktorý skrášľoval predmety, čo používali, 20. storočie si dáva záležať na originálnosti tvaru, materiálu, farby, vynikajúcej kvalite a maximálnej funkčnosti.
Všetky základné predmety dennej potreby boli vymyslené už dávno - optimálny tvar postele, stoličky či stola poznali už v starom Egypte, tvar pera, šálky, dokonalý tvar auta, bicykla či monitora, myši a klávesnice je už takmer zadefinovaný. Tak prečo získava dizajn vyšší kredit? Prečo ho stále potrebujeme? Odpoveď je jednoduchá - lebo večne túžime po exkluzívnejšej kráse a harmónii, po väčšom pohodlí a luxuse, po vyššej kvalite.
Dizajn nie je iba o spĺňaní základných ľudských potrieb, ale dodáva predmetom ďalšiu dimenziu, a tou je estetika v spojení s kvalitou. Slová dizajnéra Karima Rashida to iba potvrdzujú: "Snažím sa vytvárať predmety, ktoré by človeka zbavili depresií. Naše životy sa povznášajú, keď cítime, že krása, pohodlie, prepych, výkonnosť a užitočnosť pôsobia jednotne. To, čo je krásne, má aj obsah."
Tak, ako sa slovo dizajn spája s exkluzivitou a veľkými menami, je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a bežných vecí dennej spotreby. Možno málokto vie, že "obyčajná" kancelárska stolička, na ktorej práve sedíme, vznikla ako exkluzívny tovar z dielne známeho dizajnéra 60. rokov. Jej kvalitu overil čas a dnes je jedným z predmetov, ktorý berieme ako samozrejmosť. Bez toho, aby sme sa vôbec zamysleli nad jej minulosťou.
Prvé stopy po snahe o dizajn môžeme nájsť už v praveku. Náš predok vytvaroval kameň tak, aby bol funkčný a sadol mu do ruky. Takmer do konca 19. storočia dizajn nahrádzal termín umelecké remeslo - praktické predmety zdobili zruční majstri najčastejšie ornamentom, ktorý bol úzko spätý s dominujúcim umeleckým štýlom a jeho zmenami.
Skutočná dizajnérska profesia sa začala formovať v súvislosti s priemyselnou revolúciou na konci 18. a začiatku 19. storočia. Tradičná remeselná práca sa aj vďaka nástupu strojovej výroby rozdelila. Na dvoch póloch sa ocitli tí, ktorí navrhujú, a tí, ktorí vyrábajú. Všetky firmy, či už mamutie koncerny, alebo drobní živnostníci, mali svojho návrhára, ktorého profesia sa pretransformovala do úlohy dnešného dizajnéra.
Dizajn sa začal na školách vyučovať až po roku 1945. Dovtedy bola väčšina dizajnérov absolventmi štúdia architektúry. Dizajn sa tak prvú polovicu 20. storočia tvoril v nerozlučnom spojení s architektúrou. Architekti boli zároveň dizajnérmi, ktorí vytvárali pre svoju architektúru kompletné návrhy interiérov tak, aby boli v súlade s vlastnou predstavou bývania. Vzťah týchto dvoch profesií je dodnes aktuálny, no úlohy sa často obracajú a vyštudovaní dizajnéri sú dnes vyhľadávanými architektmi.
| Dizajnér renesančným človekom? Predchodcom súčasných dizajnérov bol už Leonardo da Vinci. Renesančný človek so svojím širokým záberom, v ktorom nesmela chýbať psychológia, sociológia, znalosti z oblasti dejín umenia, architektúry, filozofie, vedy a techniky, schopnosť rozmýšľať globálne aj lokálne. Dizajnér je totiž inžinierom, ale nezaoberá sa technickými detailmi, je umelcom, ale jeho práca je vždy v priamom súvise s funkčnosťou, je architektom, ale nerieši otázku, kde bývame, ale čo nás obklopuje. Dôležitejšia ako presné výpočty je pre neho intuícia. Dizajnér je psychológom, sociológom, estetikom a v istom zmysle aj barometrom spoločnosti. |
Čo všetko je dizajn?
industrial dizajn
- návrhy na chladničky, práčky, žehličky, televízory či lampy,
transport dizajn
- návrhy pre automobilový priemysel - osobné autá, nákladné autá, autobusy, električky či metro,
textilný dizajn
- nie sú to len odevy haute couture predvádzané modelkami na vysvietených mólach, ale aj návrhy na látky, koberce či závesy,
nábytkový dizajn
- od spální po kancelárske stoly či barové stoličky,
produkt dizajn
- od zubnej kefky, cez stolovanie, vázy na kvety, módne doplnky, stojany na cédečká či vreckové nožíky,
grafický dizajn
- návrhy na vizuály časopisov, kníh, ale aj plagátov, pozvánok, firemné logá, webové stránky, obaly na potraviny - etikety, dokonca aj lístok, ktorý si v autobuse označíme a o desať minút zahodíme.
