BRATISLAVA - Pracovný trh na Slovensku je najpružnejší v Európe. V celosvetovom rebríčku nám patrí štrnáste miesto. Tvrdí to Svetová banka, ktorá v štúdii Doing business in 2005 skúmala pracovnoprávne podmienky zamestnávania, prepúšťania, flexibilitu pracovnej doby a porovnávala výšku odstupného.
Slovenskí podnikatelia za zlepšením podmienok zamestnávania vidia Zákonník práce z roku 2003. "Po jeho prijatí sa takmer ihneď zmenilo na lepšie aj vnímanie podnikateľského prostredia," tvrdí generálny riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Podnikatelia podľa neho nestratili ani novým zákonom o sociálnom poistení, ktorý im prikazuje platiť zamestnancom nemocenské počas prvých dní péenky. Na otázku, ako sa na Slovensku zamestnáva, odpovedal: "Vynikajúco."
Na voľné pracovnoprávne vzťahy sa s nevôľou pozerajú odbory. Šéf Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor vidí problém najmä v "nízkej miere ochrany zamestnanca". "Zatiaľ sme v Zákonníku práce našli päť bodov, ktoré odporujú nadriadenej európskej legislatíve. Navrhneme zmeny, možno ešte v tomto volebnom období," avizuje Saktor.
Pružný pracovný trh je jedným z predpokladov zlepšovania životnej úrovne obyvateľov. Odporúčanie liberalizovať pracovnoprávne vzťahy s týmto cieľom dostala nedávno od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Praha. Česku patrí v rebríčku svetovej banky 43. priečka s takmer trikrát vyšším indexom nepružnosti zamestnávania, ako máme my.
Organizácia v odporúčaniach, ako zlepšiť životnú situáciu obyvateľov, odporúča Slovensku zredukovať daňové zaťaženie zamestnancov s nízkymi príjmami, čo pri rovnej dani znamená zvýšiť nezdaniteľnú sumu z príjmu. Slovensko dostalo tiež radu zlepšiť stredoškolské vzdelávanie a zvýšiť tak úroveň ľudského kapitálu v ekonomike.
Hoci sa podnikateľom na Slovensku dobre zamestnáva, miera nezamestnanosti je u nás jedna z najvyšších v Európe. Podľa Štatistického úradu bola vlani vyše 18-percentná. Ekonómovia to vysvetľujú tým, že zvýšenie nezamestnanosti v posledných rokoch spôsobila najmä reštrukturalizácia niektorých odvetví hospodárstva. "Prílev investícií, ktorého sme teraz svedkami, sa na zamestnanosti prejaví s časovým oneskorením. Citeľný rast počtu pracovných miest nastane v rokoch 2006 a 2007," myslí si ekonomický analytik Tatra banky Elizej Macho.
Takmer v žiadnej inej oblasti nie je taký priepastný rozdiel medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, ako vo fungovaní trhu práce. Index rigidity, čiže nepružnosti pracovnoprávnych vzťahov je v Spojených štátoch podľa Svetovej banky rovnaký ako na Slovensku. Ostatné európske krajiny sú však na tom podstatne horšie. Najmenej pružný pracovný trh majú vo Francúzsku, Grécku a Španielsku.
Výpovedné lehoty sú vo väčšine európskych krajín pomerne dlhé a pre zamestnávateľa je veľmi ťažké optimalizovať počet zamestnancov podľa objemu zákaziek a momentálnych potrieb. Jednoznačne najpružnejšie vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami sú v Hongkongu a Singapure, najstrnulejšie sú pracovnoprávne vzťahy v afrických krajinách Niger a Burkina Faso.
Pružnosť pracovného trhu
(index) | komplikovanosť | komplikovanosť | nepružnosť |
krajina | zamestnania | prepustenia | zamestnávania |
1. Hongkong (Čína) | |||
5. Spojené štáty | 10 | 3 | |
14. SLOVENSKO | 10 | 10 | |
43. Česko | 44 | 20 | 28 |
58. Poľsko | 11 | 30 | 34 |
69. Rakúsko | 40 | 40 | |
73. Maďarsko | 11 | 30 | 40 |
Zdroj: Svetová banka, Doing Business in 2005