Keď sa minulý piatok väčšina Francúzov prvýkrát vyjadrila, že v májovom referende nepodporí európsku ústavu, politici zareagovali chladne. Premiér Jean-Pierre Raffarin cez médiá odkázal, že "nie je znepokojený". Pomer odporcov a stúpencov bol 51 ku 49.
V pondelok zverejnil denník Le Figaro druhý prieskum, ktorý rozdiely medzi oboma tábormi jemne zvýraznil. Proti ústave by teraz hlasovalo 52 percent Francúzov, podporilo by ju 48 percent.
Sociológovia už hovoria o negatívnom trende, bulvárne médiá o panike a Brusel o znepokojení. Referendum o euroústave bude vo Francúzsku 29. mája a jeho výsledky sú záväzné.
Slovo panika je teraz namieste. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že dôvodov, prečo chcú Francúzi hlasovať proti, je veľa, ani jeden sa však netýka ústavy. Pierre Giacometti, riaditeľ inštitútu Ipsos, ktorý prieskum robil, vysvetľuje, že sú to hlavne vnútropoliticke motívy. "Zlá hospodárska a sociálna situácia, neobľúbená vláda a Európa bez jasného smerovania," povedal pre francúzske médiá Giacometti. Začiatkom marca demonštrovalo proti vláde takmer milión Francúzov a nálada sa teraz premietla do výsledkov prieskumu.
O to väčšie starosti by si francúzski politici mali robiť. Určite rozbehnú masívnu kampaň za euroústavu, ekonomická situácia v krajine sa však za mesiac zmeniť nedá. Francúzski komentátori tak pripomínajú situáciu z roku 1998, keď prezident Chirac vyhlásil predčasné voľby. Dopadli presne opačne ako chcel - prekvapujúcim víťazstvom ľavice.
Michael Cheylan, ekonomický expert, je optimista. Verí, že koncom mája euroústava tesnou väčšinou prejde. "Najdôležitejšie politické osobnosti ústavu podporujú, rovnako ako väčšina médií."
V Bruseli sú z posledných prieskumov znepokojení. Francúzske "nie" by dostalo úniu do vážnej politickej krízy. A Brusel stále nemá plán B pre prípad, že ústava v niektorej z členských krajín neprejde. MIRIAM ZSILLEOVÁ
